,,Som doma Chad!" zakričala som na celý byt. Odpoveďou mi bola len ozvena môjho hlasu. Zase skúša s kapelou. Vyzula som sa a vošla do mojej izby. Celú som si ju prezrela. Obyčajné biele steny bili do oka. V rohu posteľ a vedľa skriňa. Pod oknom stôl s mojím notebookom a otáčacou stoličkou. Potom už len menšia knižnica so školskými vecami a zopár plagátov. Boli na nich rôzne seriály.. Izba priam zývala prázdnotou. Zhodila som môj batoh do kúta. Keď sa mi šúchal po ramene, sykla som bolesťou. Modrina. Zhodila som zo seba mikinu spolu s tričkom a prešla do kúpeľne pred zrkadlom. Pohľad na moje telo ma zhnusil. Bola som celá fľakatá od modrín. Jedna väčšia na pravom ramene, niekoľko menších na hrudi a jedna na ľavom zápästí. Ani nechcem vidieť, koľko ich mám na chrbáte. Bojím sa, koľko ich bude za týždeň či mesiac. Mám ich zo šikany. V škole nie som moc obľúbená a traja chalani to s radosťou využívajú. Ashton Irwin, Michael Clifford a Calum Hood. Najskôr to začala len posmeškami a nadávkami, ale keď som sa začala brániť, došlo to až do tohto. Ja som jedného potkla a skončila som tvárou na skrinkách. Kopla som a už to začalo. Po škole si ma počkali. Väčšinou len jeden z nich s nejakou inou skupinkou. Oni by si predsa nezašpinili ruky. Často tam posielajú ich poslíčka. Volá sa Luke Hemmings. Jedinou výhodou je, že on ma nenechá až tak zbiť. Ale aj tak...
,,Ahoj Lili," ozval sa Chadov hlas.
,,Čau," rýchlo som odpovedala, vbehla do mojej izby a hodila na seba mikinu.
,,Môžem?" pootvoril dvere.
,,Jasné," nahodila som úsmev a sadla si na posteľ. Chad vošiel tiež s úsmevom a prisadol si.
,,Ako bolo?"
,,Normálka," pozrela som sa mu do očí.
,,Tak to je super. Inak, zajtra pôjdem s tebou do školy," pozrel sa na mňa vážne. To nemyslí vážne?! Ak tam pôjde, uvidí chalanov... Chad o šikane nevie. Všetky modriny, zranenia a slzy pred ním skrývam.
,,Prečo?" vyvalím na neho oči. Chad sa zasmeje.
,,Neboj sa, nemáš problém. Chceli by sme zahrať na večierku pre vašu školu." Trochu mi odľahlo, ale aj tak, bude to peklo. Nesmie sa dozvedieť nič o tom všetkom.
,,No ok," znova sa fake usmejem.
,,Bež si robiť úlohy, ja zatiaľ nachystám nejaký obed," postavil sa.
,,Obed o pol štvrtej?"
,,Tak obedovečeru," znova sa zasmeje. Ja za ním zatvorím dvere a zveziem sa po nich dole. Hlavu si vložím do dlaní a začnem potichu plakať. Čo budem robiť? Ak sa Ashton dozvie, že mám staršieho brata, bude ma vydierať aby som nič nepovedala a bude chcieť vedieť, či som mu niečo povedala. Zajtra v škole bude peklo.
ČTEŠ
Can be friends?
أدب الهواة,, Čo ti urobili?!" V jeho pohľade bolo jasne vidieť, že o ničom netušil. Sklopila som hlavu. Nechcela som, aby o tom vedel. Donedávna mu to bolo jedno. ,, Dohoda, pamätáš? Porušila som ju. Zbila som ťa. A oni mi to dávajú najavo. Chcú ma poslať do...
