Can be friends?

3. kapitola

A je to tu. Už len prejsť cez cestu a sme pred mojou školou. Už z diaľky vidím známe tváre. Nikoho z chalanov však našťastie nevidím.

,,Tak poď. Ísť tam musíš," zasmial sa Chad a kývol na mňa hlavou. Spoločne sme prešli cez prechod ku všetkým autám. Vedľa seba boli zaparkované tri najdrahšie. Samozrejme, že tie patria Ashtonovi, Michaelovi a Calumovi. Lukea nikdy nevidím ísť autom domov. Vždy sa vytratí skôr ako ja. Možno preto, lebo mňa ešte bijú chalani.

,,Choď popredu za riaditeľkou. Ja tam už trafím," posnažím sa odlákať Chada.

,,Ale čo vymýšľaš. Mňa sa nezbavíš," zasmeje sa a chytí ma pod pazuchu.

,,Nie Chad. Pusť ma!" snažím sa mu vyvliecť skôr, ako to niekto uvidí. Lenže práve v tej chvíli vyjde z budovy známa trojica a ja si vtedy uvedomím, že som v riadnej kaši. Rýchlo som od seba odsotila Chada a prebehla dovnútra. Chalani stáli ako obarení. Budem rada, ak dnes dojdem domov po svojich. Zastavila som sa pri mojej skrinke, hodila si tam tašku,vybrala učebnice, zabuchla ju a bežala do triedy. Čaká ma hodina angliny.

,,Lili stoj!" zakričal za mnou Chad. Prudko som zabrzdila v strede chodby. Chad ma dobehol a postavil sa predo mňa.

,,Čo sa deje Lila?"

,,Nemám úlohu a chcem si ju opísať," vysypala som zo seba prvú výhovorku, ktorá ma napadla. Chad sa usmial, pretočil očami a objal ma.

,,Tak bež sestrička," pustil ma a naširoko sa usmial. Už trochu pomalšie som odišla do triedy a sadla si na moje zvyčajné miesto, dve lavice pred učiteľkou. Hneď, ako som si rozložila veci, zazvonilo. Do triedy sa vrútili všetci moji spolužiaci, vrátane Ashtona, Lukea, Michaela a Caluma. Tí, samozrejme, zamierili na ich miesta, až na Ashtona. Ten sa priamym krokov vybral do lavice za mnou. Keď išiel okolo mňa, hodil mi na lavicu papierik. S malou dušičkou som ho otvorila a prečítala odkaz: kto to bol viklop to ak sy mu niečo povedala si mŕtva . Jeho úplne hroznú gramatiku a vynechávanie interpunkčných znamienok som si nevšímala a radšej rýchlo naškrábala akú-takú odpoveď: Nikto dôležitý. a hodila papierik za seba. O malú chvíľu sa mi vrátil aj s odpoveďou: chceš dnes dojsť domov po svojich? . Konečne veta, v ktorej nemal chybu. Prehltla som hrču, tvoriacu sa v mojom hrdle a napísala mu pravdu: Je to môj brat. Nie, nič nevie. Všetko pred ním skrývam. Myslí si, že sa dlho učím a mám to kruhy pod očami, nie monokle a o tých ďalších modrinách netuší nič. . Tentokrát som papierik nehodila, ale podala mu ho. Pocítila som, ako si ho zobral z mojej ruky. Oprela som sa o stoličku a do ruky zobrala knihu. Do triedy vošla učiteľka. Mám ju celkom rada. Aj preto, lebo mi anglina ide ale aj preto, lebo s nami hovorí po anglicky, takže má to svoju úroveň. Pozdravili sme a učiteľka si sadla za svoj stôl. Zapísala chýbajúcich a vybrala si svoj malý zápisník.

,,So, we spoke about clothes last lesson. Today, I will speak to everyone of you. It will be like little interview, but i will give you marks of it. Who wants to go first?" Pozn. autora- Tu máte preklad ;) : Takže, minulú hodinu sme hovorili o oblečení. Dnes sa s každým z vás porozprávam. Bude to ako malé interview, ale ja vám dám z toho známky. Kto chce ísť prvý? Samozrejme, že sa nikto neprihlásil. Išla podľa abecedy. Takže prvý išiel Michael. Bolo mi to jedno. Anglina mu ide zo všetkého najlepšie, ale to neznamená, že ju vie. Len tlmene som vnímala to jeho slabé bľabotanie. Snažila som sa upokojiť. Zrazu ma niečo štuchlo pod rebrá. Bolestne som sykla, lebo to bolo priamo to modriny. Celá trieda sa na mňa otočila.

,,Mrs. Pierce, is everything alright?" opýtala sa ma učiteľka. Preklad: Slečna Pierce, je všetko v poriadku?

,,Yes, of course, Mrs. Shay. Everything's okay," vytlačila som zo seba. Preklad: Áno, samozrejme, pani Shay. Všetko je ok. Učiteľka odo mňa neveriaco odvrátila hlavu. Opatrne som dala ruku dozadu a Ashton mi na ňu položil papierik. Znova som ho rozbalila a čítala nové správy: tak to dúfam ešte sa o tom porozprávame. čo to bolo? Zobrala som do ruky pero a nebadane odpísala: Vážne som mu nič nepovedala. O ničom nevie, prisahám! To bola jedna z modrín. Nemôžem za to, že ich mám na 80% tela. . Znova som mu podala papierik dozadu. Na túto správu už neodpísal. Celá hodina prebehla už celkom v kľude. Iba že všetci zase frflali, že som ako jediná dostala áčko. Kašlem na nich. Majú sa aj oni naučiť hovoriť po anglicky.