Can be friends?

12. kapitola - Lilian

Pustite si k tejto časti FLY AWAY od 5 seconds of summer. Mne sa pri tom skvele písalo :3 I LOVE YAAAA!

,,Je mi to veľmi ľúto Lilian. Už to bude v poriadku, sľubujem." Luke ma viedol hore schodmi. Opatrne a zároveň pevne ma zvieral v náručí.

,,Naozaj ma mrzí to tričko. Nechcela som," zachripela som a pokúšala sa zdvihnúť sa z jeho rúk a kráčať sama. Všetko úsilie však bolo nanič. Bola som až moc slabá. Aj tak viem, že za hoďku to už nebudem ani cítiť. Moje telo je predsa zvyknuté na niečo také. Teda, skôr na horšie. Nie sú to ani tri dni, čo som ležala na zemi niekde v tmavej uličke celá dobitá a počúvala som vzďaľujúci sa smiech tých idiotov.

,,To je nič. Zaslúžil by som si horšie, za to, čo všetko som ich nechal ti robiť." Hovoril to tak citlivo a smutne. Jeho... jeho to MRZÍ?! Vošli sme do nejakej izby. Vnútri boli bicie, obrovská posteľ, alebo teda skôr letisko, zopár skríň a všetky steny boli polepené plagátmi kapiel ako Blink182, Asking Alexandria, All Time Low... Ashtonova izba. Na sto percent.

,,T-tebe je to ľúto?" hovorila som stále tichšie a tichšie ako ma Luke ukladal na posteľ. Zobral z boku postele deku a jemne ma ňou prikryl. Sadol si vedľa mňa a pozeral sa pred seba.

,,Strašne moc. Ja... Nikdy som nikomu nechcel ublížiť. A už v žiadnom prípade nie TEBE."

,,Prečo práve mne nie?" chytila som ho za ruku. A je to tu. Už nás ani Matt, ani nikto nepreruší. Luke sa na mňa pozrel jeho modrými očami, ktoré boli plné ľútosti. Tie oči ma priam hypnotizovali. Jeho čierny piercing prebíjal tie oči. Tú nádhernú modrú. Bledomodrú.

,,Lilian, ja som sa do teba zamiloval," pomaly sklopil pohľad. ,,Už na prvý pohľad. Hneď, ako som ťa uvidel stáť vo dverách našej triedy. V chalanskom oblečení, bez make-upu, s bojazlivým pohľadom. Ako si sa bála vkročiť, ale potom si si dodala odvahu. Už od vtedy. Chcel som sa ku tebe priblížiť, ale... Nemohol som. Calum je môj kamarát už od škôlky a nechcel som ho stratiť. A keď ťa oni začali šikanovať, musel som sa ťa vzdať. Ale teraz, keď Ash povedal, že spolu chodíte," Luke zastal. Počula som, že hovorí pravdu. Keď sa Ahton pridal ku kapele, neprišla som o môj azyl. O moju záchranu. Tú som mala celé tie roky pred očami. Presne pod nosom. Luke nado mnou celú tú dobu držal ochrannú ruku. Zatiaľ čo ma chalani bili a šikanovali, on ich miernil.

,,Ďakujem ti. Za všetko, čo si pre mňa urobil," jemne som mu stlačila ruku a usmiala sa. Chcem, aby sa na mňa pozrel. Chcem vidieť jeho výraz. Chcem ho upokojiť, že všetko už je v poriadku. ,,Luke, SPOLU to zvládneme." Na moje pľúca doľahla ťažoba a moje podvedomie sa prebudila a ako vždy, začalo ma zhadzovať. Čo to akože robíš?! Uvedomuješ si to?! Práve podporuješ jedného z NICH! Z tých, ktorí ťa šikanujú!!! Nie. Nerobím to. A čo potom robíš?! Povzbudzujem chalana, ktorý mi vždy pomáhal. Ktorý tu bol pre mňa aj keď som to nevedela. Ktorý zastavoval všetok ten najhorší  tlak, aby neprenikol na mňa. Bol môj štít. Ale on je do teba Lilian! Hm, čo chceš urobiť s týmto?! A do prdele... No, teraz sa ukáž, ty Einstain. Nechám to na ňom. Nech ON urobí prvý krok. Je predsa chalan. (Tú vetu tak neznášam :D) Ale on ten prvý krok UŽ UROBIL! Vyznal sa ti z jeho citov! Máš pravdu. A jeho mrzí to, že ja 'chodím' s Ashom. Ale ty s ním naozaj nechodíš.  Máš pravdu! ,,A počuj. Ja s Ashom naozaj nie som. Museli sme to hrať kvôli bráchovi a jeho kamošom." Luke sa na mňa prekvapene pozrel. Ja som sa naňho stále usmievala.

,,T-t-to naozaj?" vykoktal zo seba. Jemne som sa zasmiala a prikývla. On sa začal usmievať a pomaly to prešlo do smiechu. ,,Ďakujem ti," zašepkal a pevne ma objal.

,,To skôr JA ďakujem TEBE. Chránil si ma pred nimi. Zastával sa ma."

,,Ale nie dosť. Od teraz ti už nikto neublíži. Sľubujem," stlačil ma v objatí ako plyšového medvedíka a mne sa z tých slov nahrnuli slzy do očí. Stisla som viečka ku sebe a nepustila tie slzy von. Takto sa mi to páči. Takto chcem zostať už celý život. V objatí LUKEA HEMMINGSA?! Vážne?! Spamätaj sa!!! Som spamätaná. Áno, v JEHO náručí. Už LEN tam.

***

Otvorila som oči. V ústach som mala nepríjemne vyschnuté. Nasucho som prehltla a ucítila nepríjemnú železitú pachuť krvi. Stále som ležala pod dekou v Ashtonovej posteli, v jeho izbe, v jeho dome, na jeho pozemku. Musela som zaspať v Lukeovom objatí. No nie ty vedátor. Aj tak som sa priblblo usmiala. Liliana ak okamžite neprestaneš, ten blbý výraz ti zostane navždy! Opatrne som sa postavila z postele a rozhliadla sa. Jednými dverami sme prišli, ale jedny tu ešte sú. Čo by to asi mohlo byť? Žeby U.F.O?! Dobre dobre. Chápem. Nechceš ma prestať otravovať? Nie, pretože som tvoj mozog a bezo mňa by si neprežila, chápeš? Och, SHUT THE FUCK UP! Už si pripadám ako nejaký psychopat. Hádam sa so svojím mozgom. Vošla som do priestrannej kúpelne a postavila sa pred umývadlo. Oči som uprela na môj odraz v zrkadle, ktoré bolo zavesené priamo oproti mne. Rukami som si narýchlo prečesala vlasy a zohla sa pod kohútik. Napustila som si ústa vodou a vypláchla si ich. Fuj. Toto je ďalšia vec, čo je hrozná. Tá chuť krvi. Je mi z nej priam na vracanie. Ani za tú dlhú dobu som si na ňu nedokázala zvyknúť. Znova som si ústa napustila vodou, ale tentokrát som ju už prehltla a zahnala tak veľký smäd. Vrátila som sa späť a vyšla z izby na širokú chodbu, lemovanú obrazmi a dverami. Na jednej strane som si všimla schodiska. Došla som k nemu a pomaly schádzala jeden schod po druhom.

,,DOHODNUTÉ!" ozvalo sa mnoho-hlasne zospodu. Opatrne som nazrela. Sedeli tam všetci. Ashton, Calum, jeho ségra, Michael a Luke. Pousmiala som sa nad ním. Ashton si ma okamžite všimol.

,,Dobré ránko," pousmial sa na mňa a pohľadom mi ukázal, že si mám ísť znova naňho sadnúť. Opätovala som mu úsmev a kráčala ďalej dolu schodami. Všetci sa na mňa otočili.

,,Čaute," povedala som slabšie a pomaly precupkala ku kreslu, v ktorom sedel Ash. Všetky oči ma popri tom nepretržite pozorovali.

,,Už je ti lepšie?" opýtal sa ma starostlivo Irwin a posadil ma do jeho lona.

,,Som úplne v pohode," zaklonila som hlavu a oprela si ju oňho. Rýchlo som sa pozrela na Lukea. Pozoroval ma. Keď sa naše pohľady stretli, pousmial sa, ale hneď potom sklonil hlavu a jeho úsmev zmizol v nenávratne.

,,Počuj Pierce. No, my... Dohodli sme sa tuto s Ashom, že budeme normal kamaráti," začal Mike. Bolo z toho cítiť, že je nesvoj. Počkať, ako že kamaráti?! Otočila som sa na Ashtona aby mi to všetko vysvetlil.

,,Vedia všetko a popravde," usmial sa.

,,Takže sme spolu len pred bráchom, Mattom a Illieom?" Radosť vo mne pomaly stúpala. Narastala a narastala a ja som dúfala, že ju Ashton nezhodí znova na pod mrazu. On len nepatrne prikývol. Ako keby sa mu do toho nechcelo. To sa ti iba zdalo. On a chcieť chodiť s TEBOU?! Uvedom sa! Dobre, klídek. Nekrič hneď na mňa. Môj úsmev narástol ešte viac a ja som sa znova otočila späť na chalanov a Mali a oprela sa o Asha.

,,A Mali-koa bude chodiť s nami," dodal len tak akože Michael, ale videla som, aké pohľady si s Mali vymenili.

,,Ešte raz sa tak na seba pozriete tak teba," začal naštvane Calum a ukázal na jeho ségru, ,,zavriem doma a už ťa odtiaľ nepustím a teba," ukázal na Michaela, ,,nechám vykastrovať!" Všetci sme sa začali smiať. Aj Calum, aj keď jeho slová nezneli moc príjemne.

,,Ale hodili by sa k sebe," zamrmlala som len tak, keď sme sa dosmiali.

,,PIERCE!" okríkol ma Cal a priviedol tak, spolu so mnou, ďalšiu salvu smiechu. Možno to nebude až také zlé. Dokážu byť v pohode parta. A rozosmiať vedia poriadne. To len ten začiatok, nám ten vzťah tak pokazil. Ja som na nich bola zlá, lebo sa nado mňa povyšovali a oni boli nasratí, lebo som im to nechcela dovoliť a odporovala som im. Stále mám z nich strach a keby sa išli povyšovať, tak nemám ani tušenia čo urobím, ale začínajú byť celkom v pohode. Ukázali sa z nich normálni ľudia. Cítim sa, ako keby sme našli nový štart. Ako keby sme začali odznova.