2. diel

1.3K 66 3
                                    

„Ale aj tak na sebe musím ešte zapracovať," hovoril Thomas s vážnym výrazom na tvári.

„Stalo sa niečo?" spýtala som sa ho, pretože v jeho hlase som cítila niečo, čo vo mne vyvolalo nepríjemný pocit.

„Nie, nie," Thomas krútil hlavou na znak nesúhlasu.

Ostalo medzi nami ticho. Cítila som, že sa niečo deje. Pozerala som na Thomasa a dožadovala som sa pravdivej odpovede.

„Vieš Grace, teraz je všetko veľmi komplikované," povedal nakoniec. Vedela som, že niečo nie je dobre.

„Ako komplikované?" ľútostivo som naňho pozrela.

„Otec hovoril, že sa asi budeme sťahovať a ja..." utrhol jednu z bielych kvetín a začal z nej trhať malé lupienky.

„Thomas, to snáď nie! Čo ty?" vykríkla som. Nechcela som, aby sa Thomas so svojou rodinou odsťahoval. Vedela som, že takého dobré priateľa, akým mi bol Thomas, si už tak ľahko nenájdem.

„Je to komplikované...Nepochopila by si to," odvrátil pohľad na dom, v ktorom ešte stále býval, ale pravdepodobne už dlho nebude.

„Daj mi aspoň šancu, aby som to pochopila. Alebo si to mám vyložiť tak, že už nie sme najlepší priatelia?"

„Nie! Tak som to vôbec nemyslel, Grace. Nechcem, aby sa priateľstvo medzi nami len tak skončilo. Lenže, ak sa predsa len odsťahujeme, všetko zmení..."

„Asi! Hovoril si predsa, že sa asi budete sťahovať a asi neznamená určite," oprela som sa o neho.

„Ale asi taktiež neznamená nie," odmlčal sa. A ja som taktiež nemala čo dodať. „A taktiež sa mi zapáčilo jedno dievča z mesta," usmial sa. „Ale v prvom rade nechcem odísť kvôli tebe. Neznesiem predstavu, že ťa tu len tak nechám."

„Aké dievča?" spýtala som sa ho s úsmevom na tvári.

„Polly Stewartová," odvetil.

Polly Stewartová bola hviezdou mesta a nejeden sa za ňou otáčal, hlavne kvôli jej výstredným ryšavým vlasom. Polly bola veľmi pekná, múdra a určite aj vyspelejšia než ja.

„Vy sa poznáte?" začudovala som sa. Bola som smutná, pretože keď som si predstavila, že keď sa Thomas začne viac než len priateliť s Polly Stewartovou, ostane mu na mňa menej času a keby sa predsa len odsťahovali preč z mesta, ostalo by mu na mňa ešte menej času. Možno ani žiadny. Záležalo to od toho, ako ďaleko by sa plánovali odsťahovať.

„Asi rok či dva. Odkedy som začal chodiť na strednú školu. Už dlhšiu dobu sa mi páči," pozrel sa mi rovno do očí a ja som videla, že je v rozpakoch.

Z ničoho nič sa len niekoľko metrov od nás zjavila práve Polly.

„Čo tu robí?" spýtala som sa, s pohľadom upretým na nej.

„Zavolal som jej, keď si mi nebrala telefón. Chcel som jej ukázať šteniatka. Počul som, že skoro každé dievča dostanú do kolien malé šte-"

„Nechám vás samých, aj tak by som už mala ísť domov. Mama totiž chcela pomôcť s pečením koláča," prerušila som ho, vstala som z trávy a chystala sa na odchod.

Pravda však bola, že mama odo mňa žiadnu pomoc nepotrebovala. Dokonca ani nepiekla koláč. Len som akosi vycítila, že by som tu nemala čo robiť.

„Grace..." nedopovedal, pretože som to urobila znovu. Znovu som ho prerušila.

„Vážne by som už mala ísť, Thomas. Mama bude šalieť, ak jej nepomôžem. A taktiež vám tu nebudem predsa zavadzať. Dostaň ju do kolien šteniatkami a strávte spolu zbytok svojho života," usmiala som sa naňho, ale tón môjho hlasu bol veľmi ironický.

Rozbehla som sa domov. Počula som, ako Thomas niekoľkokrát na mňa niečo zakričal, a keď som počula, ako pozdravila Polly, slzy sa mi začali hrnúť do očí a ja som to pochopila. Pochopila som, prečo sa mi hrnú slzy do očí a prečo Polly závidím. Tušila som o tom už dosť dlho, ale nikdy som si to nebola schopná priznať. Až do teraz, pretože to vyzeralo presne tak, akoby som sa zamilovala. Do prekliateho Thomasa Clarka!

Keď som prišla domov, pri dverách mojej izby som našla papierik, na ktorom mama nechala odkaz pre mňa. Nebola totiž doma, išla do mesta kúpiť potrebné veci.

Zamkla som sa vo svojej izbe, aj keď som nevedela, na čo to je dobré a užitočné, keďže aj tak nikto nebol doma. Chcela som vymazať celý svet! Chcela som vymazať všetkých, čo žijú v ňom. 

Oprela sa lakťom a parapetu okna, z ktorého som mala výhľad na prázdnu ulicu.

Všetci boli šťastní a radovali sa zo života, len ja, Grace Mansfieldová som sedela doma a nenávidela som celý svet.

----------------------

Na fotke je Polly (Bonnie Wright).

Just Friends (✔)Where stories live. Discover now