Just Friends (✔)

13. diel

„Aký problém?" zamračil sa Thomas. Začala som mu oveľa viacej vzlykať do ramena „Dočerta, Grace!" Smrkla som a odlepila sa od Thomasa.

„J-ja," koktala som. „Myslela som si, že nebudem mať žiaden veľký problém ti to povedať na rovinu, ale zjavne som sa veľmi zmýlila," povedala som.

„Grace, ja sa na teba v žiadnom prípade nebudem hnevať, len teraz potrebujem, aby si mi povedala, v čom spočíva tvoj problém. Podržím ťa, či už sa mi ten problém bude páčiť alebo nie. Som v tom prípade zamiešaný aj ja?" hladil ma Thomas po ramene a vyčnievajúci pramienok vlasov mi zasunul za ucho.

„Ťažko povedať," potichu som vzlykla. „Ale ja som v tom zamiešaná určite." Na viac slov som sa už nezmohla. Nemala som silu ďalej rozprávať. Z plaču ma neskutočne začalo bolieť v hrudníku.

„Ťažko povedať? Grace! Nenaťahuj ma dočerta! Nemá to zmysel. Ublížil ti niekto?"

„Tým 'ťažko povedať' som myslela to, že nie je jasné, či si bol ty, alebo Austin."

„Ale predsa ja som nič zlé neurobil," nechápal.

„Som tehotná,"povedala som čo najrýchlejšie a sklonila som hlavu.

„Čo?" Thomas po mne takmer štekol. „Robíš si zo mňa srandu?!"

„Dočerta Thomas! Vyzerám tak?!" začala som sa rozčuľovať.

„Došľaka!"

„Ale jeden z problémov je, že ja sama neviem, či to dieťa bude tvoje, alebo toho odporného hajzla! A ako to poviem mame? Ako bude reagovať? Budú financie? A čo keď to dieťa bude Austinove, čo ty a ja?" premýšľala som nahlas a znovu sa rozplakala. Thomas ma objal a následne som už bola v jeho náručí. 

„Aj keby to bolo toho odporného Austina, pomôžem vám si financiami. Nenechám to len tak. Veľmi ma to mrzí," hladil ma po chrbte a ja som sa chvela po jeho dotykom. „Do riti Grace!"

Nikdy už nič nebude také, aké bolo predtým. Pokiaľ pôjdem na potrat, nezvládla by som žiť s predstavou, že som zabila nevinného bezbranného človeka, ktorý patril mne a v podstate za nič nemohol.

A keby som si ho nechala, život by sa mi zmenil o tristošesťdesiat stupňov. Neviem, ktorá možnosť je horšia.

Smutne som vkročila do môjho domu. Čo najrýchlejšie som si vyzula topánky a zobrala si višňovú čokoládu, ktorú som našla v poličke v kuchyni.

Prešla som do mojej izby a rozbalila som čokoládu, ktorú som po kúskoch začala jesť. Vtedy sa ale dvere otvorili a v nich stál taktiež smutný Jake.

„Čo sa stalo?" zatvoril za sebou dvere a prisadol si ku mne. Pohladila som ho po chrbte a on si bez môjho zvolenia utrhol rad čokolády. Najprv som sa tvárila nahnevane, ale potom som zistila, že Jake je vážne veľmi smutný.

„Neviem či sa mám tešiť, alebo plakať, Grace." Mierne zavzlykal a ja som si ho k sebe pritúlila do objatia.

„Tak hovor." Vyzvala som ho a on zo seba spustil.

„Je to pravda. Polly je tehotná a ja budem otec. Dočerta!" zavzlykal a ešte viac ma stisol. Pozerala som naňho vystrašene, pretože sme sa spoločne ocitli pred situáciou, kedy naša mama bude hneď dvojitá babka. „A ty máš aký problém?" spýtal sa ma Jake a ja som ho zo začiatku nechápala.

„Ako vieš, že mám problém?" Trochu som sa od neho odtiahla a on svoj pohľad presmeroval na višňovú čokoládu, ktorú som zvierala v rukách a postupne jedla.

„Čokoládu ješ len vtedy, keď ťa niečo trápi. To je o tebe známe." Jakeove vzlykanie vystriedalo to moje, ktoré bolo oveľa viac hlasnejšie.

„Zdá sa, že naša mama toho bude mať na krku moc," povedala som sklamane. Tentoraz nechápal Jake.

„Ako to myslíš?" spýtal sa.

„Bude rovno dvojitou babkou," zavzlykala som znovu.

„T-ty si t-tehotná?" zakoktal sa Jake a ja som nesmelo prikývla. „S kým?"

„To je na to to najhoršie. Ja neviem s kým." Znovu zo mňa vyšiel vodopád sĺz a na to si ma Jake k sebe pritlačil ešte viac.

„Ty chceš akože povedať, že si bola v nejakom klube a tam sa s niekym vyspala, či čo?" Potichu sa rozčuľoval Jake.

„Nie. Buď je otec môjho dieťaťa Thomas, alebo A-Austin." Pri Austinovom mene som sa zakoktala. Nechcela som s ním mať nič spoločné.

„S Austinom?" zamračil sa Jake.

„Hm," prikývla som so sklopeným pohľadom.

„T-ty si sa s ním vyspala?" zakoktal sa Jake a ja som záporne pokrútila hlavou.

„Ale nie dobrovoľne! Jake, on ma znásilnil, p-prosím, pochop ma!" znovu som sa rozplakala a Jake mi podával jednu vreckovku za druhou. Cítila som sa trápne.

„Prosím?" vyvalil na mňa oči.

„Jake," šepla som potichu a pokrútila som hlavou.

„Ako to povieme mame?" spýtal sa ma, keď som sa už dostatočne ukľudnila.

„Spolu. Teraz," povedala som presvedčivo a Jake mierne prikývol. Obaja sme sa postavili z mojej postele a rozbehli sa za mamou, ktorá práve pozerala v obývačke akúsi romantickú komédiu.