Just Friends (✔)

10. diel

„Thomas, neviem či je správne to, čo robíme," povedala som smutne a odtiahla sa od Thomasa.

„Čo robíme?" nechápal Thomas. Vstala som a podišla som ďalej od Thomasa. Zastavila som pri okne.

„Toto všetko," rozhodila som rukami. „Kvôli tomu, že sme spolu, môžeš vďaka mne dostať nakladačku od Austina a to nie len takú normálnu. On je schopný zabiť ťa."

Thomas sa postavil tiež.

„Čo chceš ale potom robiť? Ty sa chceš rozísť? Však sme sa iba pred nedávnom dali dokopy," vyvalil zo seba kopu otázok Thomas a so smutný zrakom sledoval zem pod svojimi nohami.

„Odídem na z dediny. Aspoň na nejaký čas. Pôjdem ku tete do hlavného mesta. Chcela by som už dnes odísť," navrhla som a Thomas sa na mňa pozrel.

„Takže sa chceš naozaj rozísť?" povedal smutne. Otočila som sa tvárou k nemu.

„Zrejme budeme musieť."

Odišla som domov.

„Mami," prišla som za mamou do kuchyne, kde robila akési buchty.

„Áno, zlatko?" s úsmevom sa na mňa pozrela a na chvíľu odstúpila od hrncov.

„Mohla by som ísť na nejaký čas k tete?" Spýtala som sa s nádejou, že povie bez problému áno.

„A prečo tam chceš ísť?" vyzvedala mama a ja som sa na ňu falošne pousmiala.

„Chcem na chvíľu zmeniť prostredie. Mohla by som tam zájsť s kamarátmi von, porozprávať sa s tetou o tom, čo má nové, a tak," navrhla som a mama si dala právu ruku v bok.

„Tak si bež zbaliť veci. Na koľko tam chceš ísť?" spýtala sa ma a nahrnula sa naspäť ku sporáku.

„Asi na dva týždne," povedala som a mama sa zamračila.

„Dobre. Bež zavolať tete. Nejako rozumne sa dohodnite,"  odvetila mama a zrakom prešla na môj mobil. Pristúpila som ku parapete, zobrala do ruky mobil a vytočila číslo tety, maminej jedinej sestry.

Vošla som do izby a s mobilom pri uchu som sa začala pomaly baliť.

Nakoniec sme sa s tetou dohodli, že môžem pricestovať už dnes a vôbec nemala žiadne námietky. Veľmi som sa tomu potešila. Vybrala som sa aj s menší kufrom do kuchyne za mamou, oboznámiť ju so súhlasom.

„Môžeš ma zaviesť už dnes. Idem sa rozlúčiť s Jakeom. Nevieš kde je?"

„Je von s kamarátmi, takže ti nebude veľmi platné hľadať ho," povedala. Vypla sporák a pdišla ku mne.

Začala sa obúvať a ja tiež. Ešte pred tým, než sme odišli z domu, mama nechala Jakeovi odkaz, že ma išla zaviesť k tete.

Nasadli sme do auta a mama naštartovala. Atmosféra cestou do hlavného mesta k tete sa niesla v tichom prostredí. Ticho prerývala len hudbu z rádia, ktorá taktiež nebola veľmi počuť.

Mama zabočila do uličky, kde bývali teta a spoločne sme vysadli z auta. Teta bývala vo veľkom paneláku. Na to, že ten panelák vyzerá z vonku ako stará schátralá budova, je úžasne zariadený. 

Zaklopala som na dvere ich bytu a onedlho sa nám dvere otvorili.

„Vitajte," privítala nás mamina sestra s otvorenou náručou a ja som spoločne s kufrom a mamou za chrbtom vošla dnu.

„Ahoj."

„Takže, jedna dáma a jedna slečna budú mať dámsku jazdu?" spýtala sa ma s úsmevom na tvári.

„Len my dve? Kde je Katherine?" spýtala som sa jej. Katherine bola osemnásťročná dcéra tety a ešte vždy bývala spoločne so svojou mamou v tomto byte. Teta bola rozvedená.

„Katherine je v tábore. Bude tam ešte tri týdžne. Som veľmi rada že si prišla. Aspoň tu nebudem sama," žmurkla na mňa teta a prebrala si do ruky môj kufor.Odložila ho v izbe, kde spávala Katherine a teraz som tam mala spať dva týždne spať ja.

„Tak ja už pôjdem," prehlásila medzi dverami stojaca mama a teta záporne zakrútila hlavou.

„Poď na kávu," poprosila ju teta. Mama si zhlboka vydýchla a po chvíľke ticha prikývla.