Just Friends (✔)

25. diel

Celý deň som presedela prilepená na zadku, snažiac sa ignorovať hlúpe poznámky spolužiakov. Cítila som, že do tej ich partie už nezapadám. Nikdy som do nej príliš nezapadala, no teraz sa to len zhoršilo. Kvôli jednému posratému Austinovi, ktorý mi totálne pohnojil život. A teraz sa do tohto všetkého zaplietol jeho bratranec- Jay. Niežeby som ho nemala rada, ale neviem, čo od neho mám čakať. Či nie je rovnaký, ako Austin. Nevedela som, či mu môže veriť.

Vyšla som z areálu školy. Už len dýchať rovnaký vzduch ako tí chuligáni, sa mi protivilo. Snažila som sa čo najrýchlejšie vymaniť z blízkosti školy. Ani som neunúvala obzrieť, keď na mňa moji blbí spolužiaci kričali. Len som zrýchlila krok.

Pohľadom som hľadela do zeme, čo sa mi vôbec nevyplatilo, pretože som celou silou mojej hlavy narazila do brady nejakého človeka. Ach, aké klišé!

Zdvihla som hlavu, aby som sa pozrela, do koho som narazila a prípadne sa dotyčnej osobe ospravedlnila za moju nepozornosť. Pred sebou som uvidela to krásne čierne vtáčie hniezdo. Usmiala som sa na Thomasa a chcela som ho objímuť, lenže on ustúpil. Nechápavo som sa naňho pozrela a až vtedy som zistila, že má niečo za chrbtom.

„Chcel som ti niečo dať," usmial sa a podal mi kvet. Alebo presnejšie, červenú ružu, ktorú som s ešte väčším úsmevom prijala. Teraz som ho už naozaj objala a on mi objatie opätoval.

„Ďakujem," hlesla som a odtiahla sa od neho. Darovala som mu bozk. Jemné otretie o jeho pery sa premenilo na vášnivejšie bozkávanie. Pocítila som motýliky v mojom bruchu. Alebo skôr ohňostroj motýľov, ktorý si našiel cestu do všetkých možných zákutí môjho tela. Ruky som mu dala do vlasov a on tie svoje na moje boky.

Odtiahol sa odo mňa a usmial sa. „Maličkosť," odvetil s úsmevom, chytil ma za ruku a vyšli sme do ulíc, ktoré sme dôveryhodne poznali.

Thomasovi som musela porozprávať, čo sa dnes udialo so spolužiakmi. Bol z toho celkom zaskočený. Na druhý deň im zrejme povedal svoje, keďže sa mi niektorí ospravedlnili a už nikto nič nehovoril. Bola som mu za to vďačná.

Ukázalo sa, že Jay nie je ani trochu podobný Austinovi. Z Thomasa a Jaya sa stali snáď najlepší kamaráti. Trávili spolu veľa času a musím priznať, že niekedy som na Jaya dosť žiarlila, pretože sa mi zdalo, že Thomas s ním trávi viacej času, ako so mnou.

Moja mama z nás bola nadšená. Veľmi nám to priala, aj keď sme sa niekoľkokrát pohádali kvôli maličkostiam. Najviac sme sa hádali kvôli tomu, že som s Thomasom strávila viacej času, než s ňou, Jakeom, alebo niekým iným. Bolo na nej vidieť, že jej niekedy chýbam.

Jake a Polly spolu mali dieťa, takže ju Jake onedlho nasilu požiadal o ruku. Narodila sa im dcéra. Dali jej meno Ivy. Malá Ivy Grace Mansfieldová. Áno, stredné meno mala po mne. Neviem čo sa medzi Jakeom a Polly stalo, ale zamilovali sa do seba. Bolo to zvláštne, že jednu dobu na seba kydali hnoj a potom si dávali kvety. No neskôr sa aj tak rozviedli a Jakeovi bola do opatery zverená jeho šesťročná dcéra.

Austina o tri a pol roka pustili z nápravného centra. Našťastie si ma nevystihol ani nič podobné. Keď sme sa ale omylom stretli, vždy som pri sebe mala Thomasa, Jaya , Jakea alebo mamu, takže si nič nedovolil. Len na mňa zazrel a bral sa svojim smerom.

Jay si onedlho našiel frajerku. Volala sa Mia a mala afrických rodičov, takže to afro, čo má väčšina Afričanov na hlave mala aj ona. Tmavohnedú pokožku, čierne vlasy. Bola celom vysoká a chudá, takže k Jayovi úžasne pasovala. Neskôr som im s Thomasom išla za svedkov na svadbu. A onedlho po svadbe sa im narodili dvojičky - mierne sfarbené do hneda. Dvaja chlapci - Christopher a Harry.

Nik najprv nechcel uveriť, čo sa stalo Thomasovmu otcovi a mojej mame. Stalo sa to asi o rok! Thomasov otec si našiel priateľku (neskôr aj ženu)! A hádajte, kto to bol! Moja mama! Takže sme nakoniec s Thomasom skončili ako nevlastní súrodenci, no snažili sme sa to ignorovať. Thomasovmu otcovi a mojej mame sme veľmi fandili. Škoda, že už boli pristarí na nové veci, takže nemohli mať už ďalšie deti, čo bola škoda, pretože boli obaja - či už vlastný alebo nevlastný - super rodičia.

No a nakoniec Thomas.

Asi o sedem rokov ma Thomas požiadal o ruku. Bolo to veľmi veľkolepé. Práve sme boli na preplnenom námestí, pretože sa konala nejaká slávnosť a Thomas sa ma to pred všetkými tými ľuďmi spýtal, či si ho vezmem za muža. Nemohla som povedať nič iné, ako áno a nato ho hneď vybozkávať.

Svadby nebola príliš veľká. Najbližší priatelia a rodina. A samozrejme, ženích a nevesta!

Hneď na to, som zistila, že som tehotná (už znovu)! Tentokrát som ale nepotratila, ani nič podobné, ale narodil sa nám syn, ktorému sme dali meno Bradley. A neskôr veľmi neposlušná dcéra, Rose.

Z našich rodičov boli úžasní starí rodičia. A takisto z Jake úžasný krstný otec a z Jaya a jeho priateľky takisto. Aj keď ani ja, ani Thomas sme neboli s Jayom pokrvne príbuzní, obľúbili sme si ho, a preto sme sa rozhodli, že tiež bude krstným rodičom našich detí.

Neskôr aj zo mňa a Thomasa boli starí rodiačia, s piatimi vnúčatami. Veľmi sme si užívali spoločný život strávený s našimi rodičmi, našimi deťmi a ich vnúčatami.

Problémom sa veľkým oblúkom vyhýbali. Aspoň sme sa snažili. Ale raz za čas samozrejme že nejaký došiel. Ale aj tak sme boli spokojný. A hlavne sme boli šťastní!

The End

Takže! Toto bola posledná kapitola! Prečo som príbeh skončila skôr, než som mala v pláne? Tak na to mám jednu úžasnú odpoveď.

Ako povedal Martin Garrix: „Mal som šestnásť a bol to len taký experiment."

A presne toto bol experiment. Príbeh nebol premyslený, nebola som v písaní celkom skúsená a vôbec som nemala premyslenú hlavnú zápletku, koniec príbehu, ešte tak začiatok! Takže som písala to, čo mi prišlo celom vhodné. To je vlastne aj vysvetlenie pre to, prečo boli kapitole krátke.

Budem robiť ešte takú autorskú poznámku (myslím, že ju pridám ešte dnes), v ktorej budem ďakovať všetkým ľuďom, ktorí mi dodávali chuť do písania :)

To je všetko :D Asi :D