Just Friends (✔)

9. diel

„Zrejme jej preskočilo," pretočil Thomas očami. „Moja sestra nás špehovala!"

„Neriešme to, Thomas."

„Hej, máš pravdu. Musíme vyriešiť niečo oveľa, oveľa vážnejšie."

„Čo?" nechápala som.

„Tú záležitosť s Austinom. To sa nesmie opakovať!" vykríkol Thomas.

Pravdupovediac, bála som sa Austina. Bála som sa o seba. Bála som sa aj o to, aby niečo neurobil aj Thomasovi.

„Grace, neviem, či si si to už všimla, ale chcel to spraviť znovu!" pripomenul mi Thomas, ale ja som mu radšej neodpovedala. „Čo keď ti urobí niečo horšie? Čo budeš robiť po tom?" uprene sa na mňa zadíval.

„Ja... Mala by som už ísť," povedala som. Thomas pokrútil hlavou.

„Nikam nepôjdeš do kým sa to nevyrieši! Z toho sa tak ľahko nevyvlečieš," zadržal ma Thomas.

„Vieš, nechcem byť nepríjemná, ani nikoho z ničoho obviňovať, ale keď mám pravdu povedať, môžeš za to ty," zahľadela som sa do zeme.

„Čože? Prečo práve je?" Začali sme sa hádať.

„Kvôli tebe som si s ním začala. Vieš, ja...žiadlila som." Pohľad som uprela na moje ruky a Thomas si ma privinul do jeho objatia.

„Predsa som ti už povedal, že Polly ma absolútne nezaujíma," pripomenul mi Thomas dávno zabudnutý rozhovor.

„Neriešme to dnes, prosím. Bol to celkom pekný deň, tak si ho nepokazme." Vdychovala som jeho mužnú vôňu.

Na druhý deň som úplne zabudla na starosti, preto som sa rozhodla urobiť si pekný deň. Rozhodla som sa, že sa pôjdem pozrieť do dávno zabudnutého lesa, do ktorého som chodievala pred pár rokmi pravidelne s Thomasom.

Obliekla som si krátke čierne tričko a k tomu som prihodila biele rifľové šortky.Otvorila som obuvník. Obula som si čierne conversy a vyšla z domu.

Slnko hrialo až moc a všade sa to hemžilo pestrofarebnými motýľmi a spevom vtákov, aj keď na taký pekný deň, ulica bola opustená.

Rozbehla som sa po poľnej cestičke, ktorá viedla priamo do lesíka. V diaľky som už počula žblnkot  malého vodopádu a vôňu nádherných kvetov, ktorými bol obsiaty celý les. Vždy sa mi zdalo divné, prečo sem nik nechodí, napriek tejto nádhere.

Vstúpila som do lesíka a rozhliadla sa okolo seba.

O chvíľu som už stála na mojom obľúbenom mieste. Vyzeralo to tam presne tak, ako som si to tam pamätala. Vodopád stekal po skalnatom údolí a ja som sa usadila pod širokým stromom, ktorý mi poskytoval príjemný tieň. Zatvorila som oči a snažila sa relaxovať v kruhu prírody, presne tak, ako som to robila keď som bola malá. Až na to, že som tu nikdy predtým nebola sama a to pre mňa bolo desivé. Zľakla som sa každého tieňu či šuchotania lístia. Vôbec som sa necítila vo svojej koži. Bolo mi veľmi divno.

Nakoniec som ale po prebdenej noci, zaspala...

Zo sladkého spánku ma prebralo prudké chytenie môjho trička a moja hlava sa ocitla pod vodou. Nosom som hľadala akúkoľvek stopu po kyslíku, no nič som nenašla. Nakoniec ma znovu niekto prudko vytiahol z vody a chytil mi vlasy zozadu, čím mi zaklonil hlavu ďaleko odnormálnej polohy.

„Počúvaj ma, zlatko," prehovoril ku mne známy hlas, v ktorom som spoznala Austina, „Buď teraz poslúchneš po dobrom, čo ti poviem a urobíš to, alebo neposlúchneš, neurobíš to a pôjde to po zlom," vyhrážal sa mi Austin. Čo tu on robí?! Ako ma preboha našiel?!

„N-n-ie," povedala som cez zaťaté zuby. Austin ma silno chytil za ruky.

„Takže to pôjde po zlom." Pustil mi vlasy a voľnou rukou mi zakryl ústa, aby som nemohla rozprávať. Postavil ma a viedol ma niekde, kde som to poznala.

Zatiahol ma na lúku, na ktorú nik nechodil. Silno ma sotil na zem a kľačmo na mňa vyliezol. Rukou mi prikryl ústa a druhou voľnou rukou mi začal rozopínať gombík a neskôr zips na šortkách.

Snažila som sa brániť, lenže on mi prisadol ruky, takže som nemohla nič narobiť s tým, že ma ide vyzliekať. Postupne som tam už ležala iba v podprsenke a spodnej bielizni, zatiaľ čo Austin sa taktiež vyzliekal.

Keď na ňom ostali iba boxerky, znovu na mňa celou svojou váhou kľačmo vysadol a začal ma drsno bozkávať. Nespolupracovala som. Práve naopak. Bránila som sa najlepšie, ako som vedela.

Austin mi prudko strhol podprsenku a začal ma bozkávať aj na prsia. Toto nebolo také príjemné ako s Thomasom. Toto bolo surové a vôbec nie citlivé bozkávanie s chalanom, ktorého som z celého srdca nenávidela.

Prižmúrila som oči, keď sa vyzliekol z boxeriek on a zubami zo mňa ťahal spodnú bielizeň. Surovo do mňa vnikol a celou silou začal rýchlo prirážať. Už som to nevydržala a z mojich očí vyšpliechli slzy.

„Drž hubu!" skríkol po mne Austin a ja som sa snažila potlačiť všetky slzy a drzé slová, ktoré som naňho mala. „Čo si malé dieťa keď plačeš? Nechceš pomojkať?" provokoval ma.

„Nechaj ju ty debil!" zakričal naňho z diaľky Thomas, a počula som, ako sa rozbehol k nám.

Na poslednú chvíľu Austin pridal a vyvrcholil, za čo som sa rozplakala ešte viac. Austin vstal a ja som tam ostala ležať ako socha. Nebola som schopná pohybu.

Až vtedy som si uvedomila tú ťažobu na srdci, ktorá ma ťahala k zemi.

Austin si rýchlo natiahol boxerky, a rozbehol sa polonahý za Thomasom. Keď sa stretli začali sa surovo biť a mne padali veľké slzy.

Za chvíľu som počula, ako jeden z nich spadol a kričí vety ako: „Ty debil! Au, tečie mi krv! Keď skončím v nemocnici, zabijem ťa!" Vtedy som si uvedomila, že to vlastne kričí Austin, ktorý sa rozbehol smerom preč. Čo tu vlastne Thomas robí?

„Panebože! Grace! Ja som ti hovoril že to musíme nahlásiť na políciu!" teorizoval vystrašený Thomas. Videla som, že ani jemu nechýba veľa do plaču. Podával mi kúsky oblečenia, ktoré som si obliekala pri tichom vzlykaní.

Vrhla som sa Thomasovi do náruče. „Ďakujem," zašepkala som.

Chvíľu medzi nami bolo ticho. „Ja mu rozbijem hubu!" rozčuľoval sa Thomas. „Ja mu tú hubu naozaj rozbijem!"