15. diel

548 38 0
                                    

Obula som si topánky a vybehla som z domu.

Vedela som, kam idem. Išla som do lesa. Ale na iné miesto než minule.

Dostala som sa až na samý kraj lesa. Ten les nebol príliš veľký a pre to som vedela, že sa nestratím. Oprela som sa o hrubý kmeň stromu a tvár si dala do dlaní. Rozplakala som sa ako malé dieťa. Dnes som v tom mala jasno. Dnes nespím doma...


Neviem koľko bolo hodín, pretože telefón som si nechala doma. Bola som premrznutá na kosť. Vedela som že je letná noc, ale vedela som aj to, že hlásili schladenie. Asi jediné čo som dnes nevedela bolo to, že to schladenie príde už dnes. Myslela som si, že to bude noc ako všetky ostatné.

Vedela som, že táto teplota  nám vôbec nevyhovuje. Chcela som svoje dieťa ochrániť. Lenže som nemala odvahu vrátiť sa späť domov v takejto neskorej hodine.

Zrazu som dostala rozum a napadlo mi, že aspoň túto jedinú noc by som mohla prespať v jednom opustenom dome, do ktorého už roky nik nechodí.

Svoje myšlienky som poslúchla a po tme sa dala na cestu. Vedela som, kam idem, aj keď bola tma. Cestu som poznala.

Asi za desať premrznutých minút som došla na miesto a vošla do vnútra domu. V dome bolo určite teplejšie ako tu. Zostala som na prvom poschodí a vyhľadala tú najpohodlnejšiu izbu v dome.

Najviac v hod mi došla detská izba hneď pri kuchyni. Bolo to tam naozaj veľmi staré. Chvíľami som pociťovala zápach plesne a porozbíjanými oknami občas prefúklo. Zakryla som sa starou prikrývkou na posteli. Elektrina nefungovala v celom dome.

Uplakané oči som si neustále pretierala dlaňami. Postavila som sa z postele a poobzerala sa po izbe.

Hľadala som niečo na oblečenie.

Bola som mokrá, pretože v lese chvíľkami pršalo. Hľadala som mikinu, do ktorej by som sa mohla strčiť. Prehľadávala som izbu. Bola naozaj stará. Dotrhané plagáty slávnych zosnulých spevákov, vyhádzané skrine a všade bordel. Našťastie som zistila, že v tejto izbe žil asi chlapec v mojom veku, pretože som našla oblečenie, ktoré mi krásne sedelo.

Aj keď všetko moje požičané oblečenie bolo zladené do sivej, bola som zaňho vďačná. Mikinu som si zapla až po krk a premýšľala o zajtrajšku.

Nič mi nenapadalo.

Ruku som si priložila k bruchu, ktoré som mala chladné, akoby som ho práve vytiahla z chladničky.

Rukami som snažila ako-tak zahriať si brucho, čiže som si nohy pritiahla čo najbližšie k nemu a rukami som ho hladila.

Just Friends (✔)Where stories live. Discover now