Just Friends (✔)

6. diel

„Dobre teda. Keby čokoľvek, som tu pre teba. Rovnako, ako mama," usmial sa na mňa Jake a vybral sa preč.

Niekedy je naozaj dobré mať takého brata, akým bol Jake. Ale je zlé, keď váš brat má sprostých kamarátov a aj priateľku!

„A vlastne," vtrhol mi ešte do izby Jake, „Cestou domov som si spomenul na toho tvojho kamaráta z detstva a nedá mi neopýtať sa. Ešte sa stále priatelíte?" spýtal sa ma otázku, ktorú by som od neho vôbec nečakala. Vlastne som ani nečakala, že si bude Thomasa pamätať.

Stuhla som a premýšľala som, čo mu mám na to odpovedať.

„Thomasa?" vyšlo zo mňa nakoniec.

„Tuším sa tak volal," prikývol Jake.

„Hej, Thomas," prikývla som aj ja. „Stále sme veľmi dobrí kamaráti," vypadlo zo mňa. Jake prikývol a znovu sa pobral preč.

Panebože, Grace!

Si taká nemožná!

Veď ho miluješ! 

Začalo ma karhať moje srdce.

Ale čo ak ho nemilujem?

Panebože, vážne som nemožná!

Milujem ho! 

Začala sa moja myseľ pohrávať s akýmikoľvek inými možnosťami, z ktorých som nakoniec usúdila, že som sa naozaj zamilovala.

„Ale prečo som to teda nepovedala Jakeovi?" spýtala som sa omylom nahlas a hneď nato som sa preľakla. Rukami som si prekryla pusu a vypleštila som oči na dvere mojej izby. Prosím, nech to nikto nepočul.

„Som doma!" ozvalo sa hneď na to a ja som sa ešte väčšmi preľakla. Mama! Prišla z obchodu!

„Ahoj mama. Chýbala si mi," začal sa jej prihovárať Jake a ja som vybehla z mojej izby.

„Oh, Jake! Aj ty mne, dieťatko," zasmiala sa mama a objala Jakea. „Nevedela som, že prídeš už dnes! Ach jaj, ja hlava deravá!"

„To nevadí," mykol plecami Jake, ale úsmev z tváre mu nemizol, rovnako ako mame.

„Grace? Čo sa ti stalo?" Mame zrazu úsmev z tváre zmizol. Nechápavo som sa na ňu pozrela. Mama podišla ku mne a začala mi odhŕňať vlasy. Vtedy mi to došlo.

Vidí moju rozbitú hlavu! Debilné inštinkty matiek!

„Mami," odsunula som sa od nej, „To nič, len som sa v škole pošmykla na dlážke," povedala som a vtedy mi dopla ešte jedna vec. Veď sú prázdniny!

„Vážne? Ty si dnes bola v škole?" spýtal sa Jake.

„Ale nie, už blúznim," falošne som sa zasmiala. Rýchlo som začala vymýšľať nejakú lepšiu výhovorku. „Bola som s Thomasom a šmykla som sa na chodníku. Potvrdí ti to aj on," chytila som si vlasy a znovu som zahrnula ranu na hlave. Jednu ruku som si založila na prsiach a druhou som si podoprela hlavu. Snažila som sa vyzerať čo najpresvedčivejšie.

„No dobre," prehlásila napokon mama so skriveným úsmevom. „Nabudúce si daj pozor," upozornila ma. Otočila som sa na päte a odišla naspäť do mojej izby.

„Grace!" rozleteli sa o chvíľu dvere mojej izby a v nich stál znova môj brat. Sadol si na posteľ a ja som odložila knihu, ktorú som práve čítala.

„Jake?" Nechápavo som sa na neho pozrela on si nahlas vydýchol. Postavila som sa a zatvorila som dvere mojej izby, pretože už som z Jakeovho pohľadu videla, že to nebude klasické rozprávanie medzi starším bratom a sestrou.

„Prosím, Grace," začal udychčaný Jake, „Nehovor mame, alebo lepšie povedané nehovor nikomu,  čo je medzi mnou a Polly! Prosím! Urob to pre mňa."

Zamyslela som sa a spomenula som si, že Thomas to vie. Ale vedela som, že Thomas to nikomu nepovie.

„Dobre. Ešte niečo? Kedy to chceš povedať mame?" vyvalila som naňho otázky.

„Práve o to ide, Grace," znovu si nahlas vydýchol. „Vieš, ja s Polly chodím už asi štyri mesiace a už som dospelý. No, a mama nemá Polly príliš v láske. Ale ide o to, že ja a Polly..." zasekol sa a na tvári sa mu objavil nepekný výraz.

„Tak to už vyklop."

„Je tu možnosť, že ja s Polly budeme rodičia," zašepkal. „To je aj hlavný dôvod, prečo som prišiel späť do tohto mesta."

Vyvalila som naňho oči. To nemyslel vážne!

„Vy dvaja, vy ste to... Ehm...?" koktala som.

„Áno Grace! Boli sme opití. Ale v každom prípade, nehovor to mame. Prosím," prosíkal ale ja som pokrútila hlavou.

„Niečo za niečo," šibalsky som sa usmiala. Nebola by som to ja, keby som nebola takto protivná. Veď keď už môžem niečo mať zadarmo, tak prečo nie?

„Čo chceš?" spýtal sa v rýchlosti a ja som sa zamyslela.

„Budeš za mňa robiť domáce práce," vypadlo zo mňa a Jake prikývol.

„Dobre. Myslel som, že to bude niečo väčšie a ťažšie,"  Pobral sa preč z mojej izby.

Asi o hodinu na mňa zakričala mama: „Grace, poď umyť riady!"

„Jake, počul si. Máš ísť umyť riady," vstala som a navštívila svojho brata v jeho starej izbe.

„No dobre, dobre," povedal znudene a postavil sa od počítača. Prešiel do kuchyne a začal umývať riady. Ja som sa naňho len s úškrnom pozerala.

„Jake, čo to robíš?" spýtala sa ho mama prekvapene.

„Umývam riady," povedal. „Mami, dlho som nebol doma. Musím ti pomôcť aspoň s niečim. Musím dobehnúť to, čo som v upratovaní v tomto dome zameškal," začal sa vyhovárať Jake a ja som sa z chuti zasmiala.