17. diel

514 39 0
                                    

Ďalšie tri mesiace boli celkom nuda. Až na to že som schytala peknú hubovú od mami, Jakea, Thomasa a ostatných našich blízkych. Dostala som domáce väzenie do konca prázdnin.

Už asi mesiac chodím do školy. Dnes už mám po nej. O chvíľu idem s mamou na jedno vyšetrenie, pre výsledky otcovských testov. Prinútila som Thomasa, aby sa obetoval, a dal si vziať krv, ako správne 'otec'.

Mama už autom stála na parkovisku. Pribehla som k autu a otvorila si dvere. Nastúpila som, dvere som zatvorila a pripla si bezpečnostný pás. Pozrela som sa na mamu, ktorá ma prepaľovala pohľadom. Neustále a na mňa hnevá kvôli tomu úteku.


U nás doma nás už s Jakeom čakal Thomas, pretože teraz išlo aj oňho. Spoločne s mamou sme otvorili dvere domu. Hneď na to som objala Thomasa.

„Tak? Čo?" spýtal sa ma Thomas. Usmiala som sa naňho. Budem naťahovať, či narovinu?

„Nemáš s tým nič spoločné." Thomas si vydýchol.

„Takže?" spýtal sa Jake. Vraždila som ho pohľadom.

„Je to Austinove dieťa." Austinove meno som vyslovene vypľula. 

Vôbec som sa netešila, že s Austinom budem mať niečo spoločné. Radšej by som mala niečo spoločné s Thomasom. Pokrvne spoločne...

„Ja ho zabijem." Sykli naraz Thomas i Jake. Mama podišla k nim.

„Pokoj chlapci," povedala nahnevaná mama. „Nemusíte ho zabiť. Stačí, keď o pár dní nastúpi do nápravného centra pre mladistvých," uistila ich. Práve keď sme sa chceli presunúť z chodby do kuchyne, niekto zaklopal.

„Ja otvorím," navrhol Jake. Otvoril dvere a na osobu za nimi zostal pozerať ako na ducha. „Polly?!" vykríkol.

„Jack?!" zopakovala Polly rovnakým tónom hlasu. Vtrhla dovnútra akoby domáca.

„Čo chceš?!" sykol po nej Jake.

„Poďte mládež, necháme ich chvíľu samých," prikázala nám mama. Vošli sme do obývačky a tam sme sa zatvorili. Sadli sme si na gauč a mama pustila televíziu.

Všetci sme predstierali, že sledujeme televíziu, ale vzduch bol pridusný, rovnako ako atmosféra v dome. Z chodby sa ozývala hádka Jakea a tehotnej Polly. Predstierali sme, že nepočúvame ich rozhovor, ale všetci traja sme mali napäté uši.

„Pokiaľ to je jeho dieťa," prerušila som 'ticho'. „mal by si ma vziať, nemyslíš?" povedala som smutne.

„Grace, hlavne to nie. S takým hajzlom naozaj chceš žiť?Bude ťa iba tyranizovať! To chceš?" spýtal sa ma Thomass sklamane.

„Thomas, vieš, že to nechcem, ale-" prerušil ma.

„Nerob to, Grace, prosím. Nemienim o teba prísť."

„Ako to myslíš?" nechápala som.

„Ak bude robiť to, čo som povedal, postupne ťa zabije."

„Ďakujem ti," usmiala som sa na Thomasa.

„Za čo?" spýtal sa ma.

„Za to, že pri mne stojíš aj v týchto hrozných chvíľach. Že ma ochraňuješ pred ním," povedala som so sklopeným zrakom. Cítila som, ako ma mama sleduje a ako sa tiež usmieva.

„Milujem ťa, Grace," šepol, no ja som ho počula. A zrejme aj mama.

„Aj ja teba, Thomas," odpovedala som mu tiež šeptom a hlavu si oprela o jeho hrudník.

Just Friends (✔)Where stories live. Discover now