Just Friends (✔)

7. diel

„Dobre. Ja som len rada," povedala mama a Jake stále umýval riady, ktorého tam stále bolo až príliš moc.

„Ani ja," súhlasila som s mamou a Jake sa začal smiať.

Keď mama odišla na našu záhradu, musela som sa na to ešte Jakea spýtať.

„Kedy jej to chceš povedať?" spýtala som sa ho. „A vlastne, v ktorom je mesiaci?" vyhrnula som zo seba tonu otázok, ktoré som mala v hlave.

„Hovoril som ti, že to nie je stopercentné. Ale vieš, že keď to bude pravda, tak si ju asi budem musieť vziať. A neviem, čo by na to mama povedala," vyklopil zo seba Jake.

„A kedy jej chceš povedať, že spolu chodíte?" zamyslela som sa.

„Neviem. Neuvažoval som o tom," skonštatoval Jake ja som zúfalo pokrútila hlavou.

„A čo ak to bude pravda? Povieš to mame, alebo počkáš, kým sa to dieťa narodí a prinesieš jej ho ukázať živé?" povedala som ironickým hlasom a Jake mykol plecami.

„Ja naozaj neviem, Grace. Ja viem, som debil! Pokojne mi to povedz!" začal sa rozčuľovať Jake.

„Pokoj a doumývaj ten riad!" sykla som po ňom so smiechom a Jake sa pustil do roboty. S úškrnom som ho sledovala.

„Prečo sa na mňa stále pozeráš?" spýtal sa ma Jake, keď vycítil, že sa naňho pozerám, ale roboty sa nevzdával. Pravdepodobne to chcel mať čo najrýchlejšie za sebou.

„Nemôžem sa pozerať na ten riad? Ja sa nepozerám na teba," povedala som ešte stále so smiechom a Jake pokrútil hlavou.

„Bavíte sa?" spýtala sa mama, keď vošla naspäť do kuchyne. Pravdupovediac, jej príchod dnu som si vôbec nevšimla.

„Hej," povedal s úškrnom Jake, „Ale Grace by nemusela skenovať každý môj pohyb," sykol Jake.

„No dovoľ? Kto by sa už na teba chcel pozerať?" povedala som rovnakým tónom ako on.

„Kľud mládež! Grace, Thomas ťa čaká pred domom. Nie si s ním dohodnutá? Vraj ti volal na telefón," hovorila mama.

„Dobre, ďakujem. Asi mám vypnutý zvuk," skonštatovala som a rýchlo vybehla z domu, aby som nenechala Thomasa dlho čakať.

„Grace! Konečne!" prihovoril sa mi Thomas a ja som sa za ním rozbehla. Objala som ho a hneď na to som mu povedala o zrejmom tehotenstve Polly. Vedela som, že by som nemala, ale nemohla som sa tomu ubrániť.

„Chcem ti niečo ukázať," povedal Thomas chvíľu potom, ako som dorozprávala. „Otcovi práve prišiel nový objednaný obraz a je naozaj nádherný. Určite sa ti bude páčiť!" pochválil sa Thomas a ja som ho nasledovala.

Keď sme došli k nemu domov, ihneď ma zaviedol do izby, kde bola jedna posteľ, na stene zrkadlo a hneď pri zrkadle obraz. Bola to veľmi zvláštne izba, vymaľovaná na bledožltú farbu.

„Je to izba mojej nebohej babky," pripomenul Thomas a obaja sme sa postavili pred obraz.

„Je to naozaj úžasný obraz. Prečo je práve tu?" spýtala som sa Thomasa.

„Babka bola veľká obľúbenkyňa lodí a oceánov. Je to taká úcta k nej. Nechcem sa nijako vyťahovať, ale," zasmial sa. „bol to môj nápad dať ho sem. Dokonca som ho aj vybral!" povedal Thomas a ja som sa letmo chytila obrazu.

„Vybral si úžasný obraz. Myslím, že s tvojou babkou by sme si rozumeli. Tiež obdivujem tieto oceány a moria," povedala som a Thomas sa usmial.

Z ničoho nič sa zrazu otvorili dvere a v nich stál človek, ktorého som naozaj už nikdy nechcela vidieť. Prudko sme sa otočili a Thomas sa zamračil.

„Čo tu robíš?" prihovoril sa mu a ja som sa stiahla čo najďalej od dverí.

„Neprišiel som za tebou, ty chrapúň," povedala osoba a prudko tresla dverami.

„Kto ťa sem pustil?" pýtal sa Thomas.

„Tvoj otec, Thomas. Bývali sme predsa dobrí kamaráti." Chlapčenský hlas doliehal na celú izbu a ja som sa ocitla v kúte izby.

„A keď si teda neprišiel za mnou, za kým si došiel Dillar?" stále doliehal Thomas a ja som si čupla za posteľ na zem, aby ma Austin Dillar nemal šancu vidieť.

„Ja viem že je tu! Videl som ju sem ísť!" stále čosi blábolil Austin.

„Ale koho?!" nechápal Thomas a Austin podišiel bližšie k nemu. Sánku mal zaťatú.

„Tú babu. Ako sa to len volá... Grace!" vyhŕklo z neho. Thomas sa rozhliadol po izbe, a keď si všimol, že nie som na obzore, zrejme pochopil, že nemá nič hovoriť o mne.

„Nie je tu. Prišla si len pre mikinu, ktorú si tu zabudla a odišla preč zadný vchodom," zaklamal Thomas a ja som mu za to bola neskutočne vďačná. Austin sa rozhliadol po izbe. Za ten čas som sa stihla skryť pod posteľ, takže bolo menej pravdepodobné, že ma nájde.

„Dnes má šťastie. Nevieš, kam išla?!" zakričal po ňom Austin a Thomas pokrútil hlavou.

„Neviem," zaklamal znovu Thomas.

„No dobre," povedal Austin. Thomas ho išiel odprevadiť z domu, aby sa uistil, že nebude načúvať ani nič podobné. Zatiaľ som sa vytiahla spod postele, a oprášila zo seba všetok prach, ktorý som pod ňou nazbierala.

„Čo to malo znamenať, Grace?" spýtal sa ma Thomas nechápavým hlasom, keď prišiel späť. Vyčerpaná som si sadla na posteľ.

„Thomas, to je nadlho," odbíjala som ho od udalosti, ktorá sa stala asi pred hodinou.

„Ja mám času dosť a som presvedčený, že aj ty," nedal sa odbiť.

„Vieš, Thomas," začala som s vysvetľovaním. „Ako som sa začali s Austinom bozkávať? Hneď na sa objavil u nás doma a hrali sme fľašu, kde sa dostavila otázka, s kým sa naposledy bozkával. Vtedy som to bola práve ja, Thomas, preto aj Austin povedal moje meno. Urazila som sa a odišla som do svojej izby. Onedlho si ale išla Polly a Jake zapáliť na záhradu a Austin a ja sme ostali v dome sami. Prišiel ku mne do izby a začal ma dosť surovo biť," vysvetlila som a ukázala som mu ranu na čele. Znovu som mala slzy v očiach.

„Je ešte čerstvá! Kedy sa ti to stalo?! Zabijem toho hajzla!" vyhrážal sa Thomas.

„Nie! Nikomu to nehovor! On... Dopadnem ešte horšie, ak sa dozvie, že o tom ktokoľvek vie! Prosím! Thomas!" naliehala som.

„Ale musí sa to nejako riešiť. Pokojne aj na polícií!"