Mafia Twins

32. Kapitola

~Claire~
Prešiel deň, odkedy tu bol Liam. Chudák Jack. Vôbec nechápal co tu Liam zrazu robí. Doteraz som s nim neprehodila ani slovo. Rodičia majú prísť dneska z dovolenky. Ponáhľajú sa domov. Kvôli Emme. Veľmi sa o ňu boja. I keď.... Neviem prečo mám ten pocit, že maju oveľa radšej mňa ako ju. A viem, že aj Emme sa to tak zdá. Niekedy mi je jej veľmi ľúto. Minule som mohla odísť preč, zatiaľ čo Emma musela upratať celý dom, aby niekde mohla ísť. Rodičia to určite nerobia naschvál. Podľa mňa si to neuvedomujú.

Pip pip...
Vyletela som z postele ako divá. Čo keď sa ozvala Em? Na moje sklamanie však písalo cudzie číslo. Sklamane som odložila mobil. To hide určite nejaký vtip
Zišla som dole na raňajky.
"Jack?" s nádejou som sa spytala. Neznášam byť sama doma.
Náhle v dverách zaštrngotali kľúče a ja som sa strhla.
"Mamiii... Ociiii"
Pribehla som k nim a objala ich.
"Ahoj miláčik. Je niečo nové ohľadom Emmy?" opýtal sa otec.
"Bohužiaľ nie." Ani nevedel koľko námahy ma stálo nerozplakat sa. Čo ak sa jej niečo stalo?
"Jack niekde odišiel. Asi si musel niečo vy.." Ani som nestihla dohovoriť. Prerušil ma známy hlas.
"Bolo otvorené tak som..." Keď uvidel mojich rodičov tak zmĺkol. Najskôr bolo rozpačité ticho, no potom som sa spamätala a skočila mu okolo krku.
"Eliot!!! Co tu robíš? Myslela som, že tam máš zostať dlhšie ako mesiac." zasmiala som sa. Rodičia sa usmiali a nechali nás so slovami, že sa idú vybaviť.
"No taak... Rozpravaj.... Co tu robíš tak skoro?"
"Hej. Mal som zostať ešte ďalší mesiac, ale narýchlo to museli zrušiť kvôli......."
Zakoktal sa. Nechápala som prečo, ale teraz som to neriešila.
"Už si mi chýbal."objala som ho už asi desiaty krát.
" Ja viem konvalinka."Pri tejto prezývke mi stislo srdce. Vymysleli sme si ich už ako malé deti. Vždy mi pripomenie to bezstarostné detstvo. Nemuseli sme nič riešiť. Samozrejme ze prezývku mal aj Eliot....
" Aj ja teba Bimbasik."
Hneď na to sme sa rozosmiali. Túto prezývku som povedala raz, keď sa mi trosku doplietol jazyk. Chcela som povedať úplne iné slovo, ale nejako z toho vyšlo toto. Pamätám si, ako sme sa na tom vždy smiali. Prischla mu dokonale.
"No dobre. Na vykecavanie nemám moc čas. Doma som sa ešte ani neukázal."
Aaaa ticho. Vycítila som, že mi ešte niečo chce povedať.
"Počul som o Emme."
Takze kvôli tomu prišiel.
Do Emmy bol zaľúbený už odvtedy, ako ju prvý krát uvidel. A to sme nemali ani 8. Naozaj ju miloval. A asi aj miluje. Ale Emma si ho nikdy nevšimala. Len okolo neho prešla a maximálne mu povedala Ahoj. On je do nej zbláznený už som vyše 7 rokov. Ach ta láska. V tom má napadla myšlienka na Liama. Co ak som do neho naozaj zamilovaná? Naraz ma napadla jedna dosť dôležitá otázka. Keď sa Eliot vrátil. Neznamená to, že Liam odišiel?
"Niee!"
Eliot sa prekvapene trhol.
"Potrebujem odviesť." Zamrmlala som so psími očami.
"Dobre, vzdávam sa. Dneska si asi moc neoddýchne.
"Eliot?" Spýtala som sa s obavami v hlase. No pritom tak potichu, že som sa čudovala, že ma počul.
"Hmmm"
"Ten výmenný pobyt... Myslíš si.... Teda..."
"Ak sa pýtaš na to, či odišiel aj Liam, tak ti poviem nie." Teraz som bola pre zmenu prekvapená ja.
"Odkiaľ vieš o Liamovi?"
"Máš aj brata, ktorý si nenápadne poobzera tvojho frajera a samozrejme to musí s niekym prebrať. Zabudla si?"
"Ja ho zabijem." precedila som pomedzi zuby.
"Tak v tom prípade si namiesto môjho výletu k Liamovi môžme zájsť na večeru. Co povieš?"
Prvý krát od Emminho zmiznutia som sa cítila šťastne. A to len vďaka Eliotovi.