Mafia Twins

24. Kapitola

~Emma~

Musím uznať, že tie palacinky od Matea boli naozaj výborné. Po raňajkách som ho aj chcela pochváliť, ale išiel s Jackom do obývačky. Asi sa chceli o niečom dôležitom porozprávať. Jack sa tváril dosť vážne. To som už trielila do Clairinej izby.
"Claiiii, poď rýchlo počúvať. Mateo sa šiel porozprávať s Jackom a som strašne zvedavá o čom oni dvaja môžu hovoriť. Vieš ako sme sa minule len vďaka tomu dozvedeli, že Jack s niekým chodí."

Claire sa to však nič nepozdávalo.
"A nemali by sme im nechať trošku súkromia? Nevideli sa dosť dlho. Možno chcú preberať aj súkromné veci. A možno sa Jack Matea spýta ako ohúriť svoju frajerku. Pokiaľ si pamätám, tak Mateo si získal srdce skoro každej baby na škole." pri posledných slovách sa uškrnula.
Samozrejme narážala na mňa. Mňa si len tak niekto nezískal, no Mateovi sa to samozrejme podarilo.
" Keď nejdeš so mnou, tak pôjdem sama. " odfrkla som a otočila sa k dverám. Pri dverách som jej ešte povedala "Som strašne zvedavá tak buď pôjdeš so mnou alebo si zostaň tu! Mňa to fakt zaujíma možno sa dozviem kde zmizol na celú tú dobu."povedala som už pri dverách.
" Ale ak nás nájdu, tak je to na teba. " Vedela som, že táto veta znamená áno.
Potichučky sme sa priblížili ku dverám a odchylili ich. Vtedy som však ľutovala, že som tam chcela ísť.
Pamätám si len ako sa Jack spýtal. "Počkaj a čo má s tým spoločné Claire?"

Nevedela som, o čom hovorí. No vzápätí som to pochopila, keď Mateo odpovedal. Bola to len jedna veta. Ale práve tá mi zmenila život úplne od základov. Pamätám si presne ten okamih ako to Mateo hovoril. Pamätám si každé slovo.
"Claire bola tá blondínka, s ktorou som sa vyspal v tú noc."
Chcela som sa oprieť o stenu, no narazila som do stolíka s vázou  a tá s rachotom spadla na zem. Na podlahe boli len milióny črepín. Maminina drahá váza z Egypta. To budem ešte musieť vysvetliť.
Vtedy sa všetky oči obrátili na mňa. Ja som ešte stále celkom nepochopila význam tých slov. Alebo lepšie povedané, nechcela som ich pochopiť. Ako mi to mohli urobiť je to moja sestra,moje dvojča. Nevedela som ako reagovať,všetko sa v tej chvíli zmenilo ako mávnutím čarovného prútika.

Vnímala som len Mateove oči. Bol naozaj vystrašený. Nerátal s tým, že to budem počuť. Nebola som schopná súvislej vety.  Behala som pohľadom z  Matea a potom som sa obrátila na Claire. S veľkou námahou som povedala tých pár úbohých slov.
"Vy....vy ste..... Nenávidím vás!"
"Si moja sestra. Ako si to mohla urobiť?" To som povedala šeptom, lebo kričať som nebola schopná. Toto nemôže biť pravda, určite sa mi to sníva. No realita bola úplne iná. Claire sa na mňa pozrela a chcela niečo povedať, no už to nestihla. Ešte raz som sa pozrela na Matea a potom som vybehla niekam von. Cestu  som si nepamätala. V tej chvíli som nevnímala nič čo sa dialo okolo mňa. Chvíľku som ešte počula vykrikovať moje meno, no po chvíľke stichli. Keď som usúdila, že som dosť ďaleko, padla som na kolená a nechala slzám voľný priechod. Moje myšlienky boli ako zmyslov zbavené, búrili sa v mojej hlave ale zároveň na nič neprišli. Mala som len ten hnusný obraz Matea a Claire pred očami. Bolo mi z nich zle. To mi nemohli spraviť. Oni nemajú srdce? Prečo mi moja sestra takto ublížila? Myslela som že ma má rada ale keby ma mala naozaj rada toto by nespravila. Nenávidím ju! Nenávidím ani jeho! Oboch ich nenávidím! Bolo mi jedno že klačim na studenej zemi vnímala som len ich zradu a to čo mi spravili. A ja hlúpa som si myslela že Mateo má naozaj miloval, dokonca že má ešte stále miluje. Ale po tomto o tom pochybujem celú čas mu išlo o moju sestru. Toto som od nich nečakala. Takéto myšlienky sa mi búrili v hlave. Bola som zmätená, slzy mi na tvári vytvárali cestičky a ja som len bezradné kľačala na zemi pohltená týmito myšlienkami.