Mafia Twins

6. Kapitola

~Mateo~
Keď som ju uvidel, na chvíľu sa mi zastavilo srdce. Myslel som si že pozvanie nepríjme. Keď som ju pozdravil, v jej očiach som videl bolesť. Viem, že som jej ublížil. A veľmi. Pamätám si ten deň. A ona tiež. Vtedy pre školou som rovno chcel ísť za ňou, keď okolo mňa prešla jedna blondínka. Nie nepobozkala ma. To ja. Vtedy mi to prišlo ako geniálna náhoda. Po poslednej hádke s Em som už na ňu naozaj nemal chuť a chcel som aby sa mi najbližších pár dní ani neukazovala. Bolo to sebecké? Áno. Bol to dobrý nápad? Určite nie. Ale naozaj som si myslel, že Em ma berie len ako samozrejmosť a ako chalana, ktorý tam je vždy, keď niečo potrebuje. WNo keď som videl tu blondínku, urobil som tu najväčšiu chybu v mojom živote. Pobozkal som ju. A áno, vyspal som sa s ňou. Nechcel som to ani ja, ani tá blondínka. Lenže vtedy sme mali obaja trošku pripité a tým bozkom som to len spustil. Aj keď som vedel, že to videla. Že nás videla. Úmyselne som jej ublížil aj keď som ju miloval. Veľmi miloval. No vtedy som si nahováral, že to bolo pre jej dobro, aby na mňa zabudla. No nebolo. Hneď ako má uvidela, oči sa jej zaliali slzami a videl som, ako niekam utekala. Chcel som ísť za ňou, no potom som si pomyslel, že to takto bude lepšie, a išiel som za tým dievčaťom rovno do jednej zo spální v bare. Ešte v ten deň jej niekto poslal moju fotku s tým dievčaťom, ako ma vedie hore schodmi. Myslel som že jej pomáham, no ublížil som jej ešte viac. Chcel som, aby sa netrápila, no pokašľal som to a to doslova. Keď odišla za kapelou, išiel som potichu za ňou. Na dverách bolo "Nácviková miestnosť". Pod tým bolo na malom papieri napísané "Pre DÉMON ROCK". Pri tomto názve som sa mimovoľne usmial. Pamätám si ako mi Emma horlivo vysvetľovala ako si ju zariadia.
"Síce je to miestnosť pre celú školu, ale aj tak tam nikto nechodí. Je to úplne na opačnom konci školy. Nam to vyhovuje. Aspoň môžme cvičiť bez toho, aby sme niekomu prekážali. Dokonca aj v noci. Je to totiž otočené k lesu."
Musím sa priznať, že som zo začiatku mával strach z tejto miestnosti. Bolo to v opustenej časti školy. Musel som ísť tmavou dlhou chodbou s viacerými dverami. Nikto netušil co tam je. Väčšina bola zavretá. Hovori, že predtým tu boli triedy, ale po jednej nehode, ktorá sa tu stala, už nikto nechcel ísť do tejto školy učiť. Ževraj tu v noci vypukol požiar. Bola však "Noc s knihou", ako nazývame deň, keď prespíme v škole. Je vždy raz za rok. Pár najstarších žiakov fajčilo na záchode a asi poriadne nezahasili cigaretu, ale vhodili ju do koša plného odpadkov. Ten sa od nej chytil a o tretej ráno bol v škole totálny chaos. Našťastie sa všetkých podarilo dostať von. Okrem jednej učiteľky s jej  malinkou princezničkou. Mala asi 2 roky. Tú učiteľku sa už nepodarilo zachrániť. Dievčatko zachránili. Problém však bol, že nikto netušil, či mala ta učiteľka ešte nejakú rodinu. Netušili ani kde bývala. Co bolo na tu dobu čudné. Už vtedy museli vedieť o svojich zamestnancoch všetko.
Takze dievčatko zostalo v sirotinci. Nikto netuší co bolo s nou ďalej, ale povráva sa, že ju videli odchádzať s nejakou rodinou.
Odvtedy prešlo už 13 rokov. A všetkým naháňa toto miesto strach. Vymýšľajú si historky, že tu straší duch učiteľky. Do piatich rokov tu bola pristavena nová škola. A dnes tu už funguje všetko normálne.

Ešte dlho som sedel pri stene a počúvaj nové skladby mojej obľúbenej skupiny. Emminej skupiny.