Mafia Twins

36. Kapitola

~Emma~

Otočila som sa a vo dverách som uvidela Alexovho otca. Keď som ho uvidela, skoro som prestala dýchať. Čo tu robí? Zrazu zatvoril dvere a ja som sa zmohla na vydesené "D-dobrý deň" nesmiem mu ukázať že sa ho bojím, nesmiem. Zdvihla som svoj zrak, ktorý som mala umiestnený na topánkach. Neodzdravil sa, hmmm nečakané. No v tom mi napadlo. Pokiaľ je on arogantný ku mne, prečo by som mala byť ja milá k nemu ?

Síce ma Alex varoval, ale čo už. Ešte stále neprišla od neho spätná odpoveď a ja som to nevydržala. "Povedala som dobrý deň. Pokiaľ viem, tak slušnosť káže odzdraviť sa."

Povedala som tým najodvážnejším tónom, aký som v sebe v tej chvíli našla. Zrazu sa na mňa pozrel, pozeral sa mi priamo do očí a ja som v nich niečo videla. Nie, to nie to sa mi len zdá. Chvíľu si ma obzeral a potom povedal. "Kuráže máš dosť, povedz odkiaľ si ." Spýtal sa ma, no mlčala som. " Nepočula si! Niečo som sa spýtal!" to už na mňa zvýšil hlas. "Pokiaľ viem, ani vy ste mi neodpovedali, tak prečo by som mala odpovedať ja ?!" pozerala som sa mu priamo do očí, no už som necítila strach ani obavu. Stála som pred ním, akoby bol mne rovný.
Keď v tom sa mu jeden kútik úst jemne nadvihol. "Dobre teda, len na túto jednu otázku mi odpovedz!" povedal, svoj zrak uprel do zeme a úplne potichu dodal "Prosím!" Čooo??? Zostala som stáť ako obarená, on fakt povedal prosím a ešte k tomu sklonil zrak. "Prečo vás to tak zaujíma? " spýtala som sa, akože bez záujmu. " Neviem, len mi odpovedz, musím to vedieť" v jeho očiach akoby som zazrela jemný odlesk, no nebrala som to do úvahy.

Rozhodla som sa, že mu dám tu odpoveď po ktorej túži "Asi vás nezaujíma odkiaľ som, lebo to už dávno viete, vás zaujíma kto sú moji rodičia, či? Mýlim sa?" odvetila som."Hmmm, múdra si dosť. Ale o to nejde, áno chcem vedieť kto sú tvoji rodičia. Odpovieš mi?!" odpovedal už trochu hrozivým hlasom. " Dobre teda, nechápem na čo vám to bude, no pokiaľ sa ich čo i len dotknete, zabijem vás, to vám prisahám. Je vám to jasné?
Ale najprv chcem vedieť ja vaše meno a priezvisko a aj doklady. Nebudem riskovať a na vašom mieste by som vám odporučila dať mi ich pravé." asi som ho zarazila, pozeral sa na mňa, no odpovedal mi. "Jasné ...Moje meno je Maximilián Delacur a tu sú moje doklady. A naozaj sú pravé." Vzala som si ich a skontrolovala, mala som v tom celkom prax, za pubertu som sa toho dosť naučila. V duchu som sa usmiala. Aspoň na niečo využijem moje schopnosti. Vrátila som mu ich a povedala. "Takže pán Maximilián moja mama je Astrid Blacková a otec Dave Black.
Stačí vám toto ako odpoveď?" Akonáhle som dokončila tieto slová, pozrel sa na mňa akoby som bola duch, v jeho očiach sa miešala ľútosť, zlosť a ja som nevedela čo si mám myslieť, keď zrazu do dverí vtrhol Alex, no jeho otec sa ani nepohol. "P-prepáčte ja som len prišiel po podnos. Otec ty tu čo robíš?" povedal. No nič, žiadna spätná väzba, nič. "Otec!" povedal hlasnejšie a jeho otca trhlo " Alex, postaraj sa o ňu, potrebujem si niečo vybaviť!" a stýmito slovami odišiel.
My sme tam stáli a pozerali na seba, keď v tom som Alexovi povedala že chcem spať a nech je taký láskavý a vypadne odtiaľto. Chcel niečo namietať, no to som už zavrela za ním dvere. Na moje prekvapenie ich neotvoril. Ľahla som si a rozmýšľala nad všetkým, čo sa práve stalo a ani som si to doporiadku neuvedomila.