Mafia Twins

34. Kapitola

~Eliot~
Hneď, ako som sa dopočul, že Emma zmizla, tak som odišiel z výmenného pobytu. Bolo to niečo hrozne, čisté utrpenie už by som tam nevydržal ani minútu. Tváriť sa normálne, keď doslova moja láska života je preč?
Asi 2 roky dozadu sa mi Emma začala fakt moc páčiť. Predtým som ju bral len ako segru svojej naj kamošky. Lenže potom som k nej začal cítiť niečo viac.
No problém je v tom, že som sa nemohol prinútiť jej niečo povedať. Bál som sa že má vysmeje alebo niečo podobné tak som zostal ticho. Claire som síce povedal, že sa mi Emma páči, no nielen to, ale asi nevie, že som bol do nej totálny blázon. Keď sa dala dokopy s Matteom, znášal som to dosť zle. Nebol pre ňu dosť dobrý.

To naozaj nevidela ani moju snahu ukázať jej moje city k nej? Ani sa jej nečudujem. Matteo síce nebol nejaký nádherný, ale zato najväčší "bad boy" na škole. Každá baba išla odpadnúť, len keď ho videla. A tak isto aj Emma. Mňa si nik nevšímal. Bol som len kamarát jej sestry. No späť do súčasnosti.
Večera s Claire sa skončila výborne. Obidvaja sme aspoň na malý moment zabudli na zmiznutie našej milovanej Emmy. Asi sme si však trošku viac pripili, pretože nám jazyk šiel nejako sám. Ani neviem ako, ale z Claire vykĺzlo, že sa Emma dozvedela, že ju s Matteom vtedy podviedla. Nechcel som tomu veriť, ale ako sa hovorí "Najuprimnejší si vtedy keď ma vipité" či tak dajako sa to vraví. A v ten moment bol oheň na streche.

"To nemyslíš vážne! Vy ste jej to povedali? Ste normálni? Premýšľali ste vôbec vtedy?" neveriacky som sa na ňu pozrel.
"No a? Aj tak by sa to už dozvedela. Teda skôr či neskôr" pretočila očami a usmiala sa. Zjavne toho vypila viac ako mala. Nevie čo rozpráva.
"No a? Zmizla ti sestra! To ta vôbec netrápi? Čo ak sa jej niečo stane!? Bude ti to jedno?" Claire zrazu zmlkla a zahľadela sa pred seba. Začala sledovať stôl pred sebou a o chvíľu sa rozrevala. Áno na 100% to je tým alkoholom. " Keď ja sa o ňu naozaj bojím! Ty to nechápeš!" vzlykala a zakryla si tvár v dlaniach. "Claire, chápem tomu viac než si myslíš, ale mohlo ti napadnúť že tým Emme ublížiš! Povieš mi, kde si vtedy nechala rozum ?!" snažil som sa znieť pokojne no moc to nešlo.
To kvôli ním je Emma preč. " Ja ja...ona to vlastne počula keď sme sa o tom rozprávali." vzlykla a pokračovala ďalej " mala som si dávať väčší pozor, mohla som si myslieť že ma bude počuť no nie ja som to povedala. Bože ja som krava nemohlo sa to stať radšej mne?!" bolo mi jej ľúto celú vinu si kládla na seba pritom na tom mal každý určitý podiel viny a ja taktiež. " Claire upokoj sa nie je to len tvoja vina...mali sme jej to povedať už dávno, no my sme to tajili! Nevyčítaj si to nie si len ty na vine!" snažil som sa ju aspoň trochu upokojiť. No skoro vôbec to nezaberalo.
"Je to moja vina!" opakovala si stále dookola. Postavil som sa a zobral ju von nech sa ide prejsť. Pôvodne by som jej dal lieky na upokojenie,ktoré by určite zabrali, ale keďže sme pili tak pekne vonku nech vychladne. Po istej chvíli sa začala postupne, pomaly upokojovať a ja som ju zobral späť do domu kde som ju odviedol do izby.
" Eliot ostaneš pri mne? Ja sama nezaspím." povedala a ja som si k nej ľahol a počkal kým zaspí aby som sa naozaj uistil že neuvedie nejakú hlúposť.
Po chvíli som počul krik. Vybehol som za Claire a vošiel do izby kričala zo spánku "prepáč prosím prepáč" "NIE! NIE! NEROB TO!" v tom ňou trhlo a zobudila sa bola celá spotená a plakala. Ja som ju okamžite objal a tak znova zaspala. No tentokrát som už pri nej ostal až do rána pretože som zaspal pri nej.