Život Namiko

Začiatok skúšok

Sedela v kuchyni pijúc čaj pred začiatkom dňa. Bolo to tiché pokojné ráno, dokým si istý hnedovlasý jonnin nezmyslel, že je najvyšší čas jej búchať na okno. Včera ho zavrela, presne kvôli jeho návšteve. Nič nevyviedla ani neukradla. Tobôž mu neuniesla žiadneho gennina. Napriek tomu jej ráno, keď všetci spia, búcha na okno ako šialený bez nejakej štipky ohľaduplnosti susedom vyše hodiny. "Shiro! Viem, že si tam! Otvor to sprosté okno inak ho rozbijem!" Čiernovláska sa napila s úškrnom na tvári. Bola to taká jej menšia pomsta za to čo sa stalo so genninmi zo Suny. Položila šálok na stôl. Rozhodla sa mu ísť otvoriť. Predsa ho tam nenechá ďalšiu hodinu. Aj keď tá predstava sa zdala viac než lákavou. Prešla do spálne otvárajúc mu okno, cez ktoré skočil dnu. Tvár mierne orosená potom, hnedé vlasy strapaté a oči planúce hnevom. "Vážne si-" Prerušila ho pobaveným tónom. "Áno, urobím to i nabudúce." Chytil sa za čelo. "Ale ja-" Opäť ho prerušila, načo mu tiklo obočím. "Nie, môžeš za to." Zamietla jeho obhajobu hneď v zárodku. Prižmúril oči. "Kto mohol-" Čiernovláska sa mu otočila chrbtom. "Ty si mal čakať, že sa niečo také stane." Hnedovlasý ju nasledoval do kuchyne, kam zamierila po tej vete. "Ich sensei-" Skúšal znovu. Zbytočne. Shiro sa naňho pozrela s nadvihnutým obočím. "Nezvádzaj to na Bakiho. Mal si na nich dozerať. Ty si to mal na starosti." Mávla nad jeho snahou rukou. Uvoľnene pred ním sedela so šálkou v ruke. Yuu naproti nej sa nervózne ošíval. Tikal očami po miestnosti. "Nič sa-" Zúfalo začal. Nepomohlo mu to. Prepálila ho otráveným pohľadom. "Máš šťastie. Nič sa im nestalo, to ale neznamená, že nemohlo." Po tej vete hnedovlások vzdal akýkoľvek pokus o obhajobu. Mala pravdu. Chvíľku sedeli mlčky, dokým Yuovi nezaškvŕkal žalúdok. Ozval sa na znamenie jeho hladu. "Hore v poličke je nejaký rámen. Do začiatku skúšok je času dosť." Yuu prehľadával poličku od poličky. Našiel ho až v štvrtej, takže mohol ísť hľadať paličky. "Šuplík." Povzdychla si. Kazil jej chuť do jedla. Čakala kým jej raňajky, ktoré si po Yuovom príchode urobila, vychladnú. Samozrejme mu ich neponúkne, pretože ju zobudil. A nebolo nič, čo by si cenila viac ako spánok. Nič. "Aký máš pocit pred skúškami?" Nadniesol konverzačne. Ťukla si párkrát pred odpoveďou po pere. "Som zvedavá." Odvetila s úškrnom. Hnedovlások položil nádobku s rámenom na stôl. "Na ich tréning?" Nabral si na paličky pár nudlí. "Viac-menej. Chcem vidieť ich potenciál." Pripustila. Tým ich debata skončila a obaja sa pustili do raňajok.

Zhnusene pozerala na akadémiu, do ktorej musela vkročiť. Yuu sa od nej odpojil na polceste. Tvrdil niečo v tom zmysle, že ho zavolal Hiruzen na poradu ohľadom Suny. Mohol byť aspoň trocha ostražitý. Čo ak by sa vykašlala na celé skúšky a šla sledovať celý ich rozhovor? Klona by neposlala a na skúšky by to tiež nebol najlepší nápad. Poznala povahy skúšajúcich. Stačila jedna chyba a hnila by v Konožskom väzení. Yuu, aj keď sa nezdal, bol sentimentálny. Myslel si, že sa k nim vráti do Konohy, napriek jej členstvu v Akatsuki. Jej priority sa nezmenili, čiže čakala kedy mu dôjde akú veľkú chybu robí. Nevadilo jej, že ju necháva sa voľne pohybovať. Vstúpila do budovy so zmiešanými pocitmi. Možno mala ísť radšej sledovať tú poradu. Pri stúpaní poschodiami videla pár zaujímavých genninov. Mala pocit, že zahliadla i bielovlasého gennina zo zvučnej. Jediný kaz na ňom bola čelenka. Namiesto znaku Otogakure, tam bol Konožský. Avšak skôr, než ho stihla zachytiť sa jej stratil na poschodí. Na druhom ju čakali nepríjemnosti v podobe klbka genninov z Kohohy trápiaci sa Genjutsu. Nechápavo na nich hľadela, než sa radšej vyparila. Na treťom poschodí, kde sa konalo prvé kolo si uvedomila, že mala počkať na svoj tým. Pokrčila ramenami, oni si nejak poradia. Verila, že Sasuke Naruta dostane na dané poschodie. Otvorila dvere, kde ju čakala plná miestnosť ninjov z ostatných dedín. Prehliadla si každého jedného až našla koho hľadala. "Hej Kabuto." Preniesla mu pri uchu, kam potichu prešla. Každý v miestnosti ju sledoval. Minimálne Mlžná vedela vycítiť jej potenciál a úroveň. I z toho dôvodu ju nikto neoslovil. Bielovlások s okuliarmi na nose sebou trhol. Nikto z prítomných genninov by nemal byť na takej úrovni, aby sa mu dostal nepozorovane za chrbát. "Čo tu robí špeh od Orochimara?" Pokračovala potichu. Sedela za ním na lavici v ruke sa hrajúc s kunaiom. Kabuto sa prudko otočil. V ruke držal kunai k obrane. Videl iba dvanástročné dievča v čiernom tričku, šortkách, ninja topánkach pod kolená a bezprstých rukaviciach. Od rukavíc po lakte sieťkované rukávy. Ninja taštičku mala na boku. Vlasy v cope zviazané stuhou. "Huh?" Spýtal sa neinteligentne Kabuto. Nechápal odkiaľ vzalo to dievča tie informácie. Ak by to povedala jonninom... Celý plán by sa pokazil. "Pýtam sa, čo tu robíš." Pripomenula mu znudene. Bielovlások si upravil okuliare. Nadýchol sa. "Prišiel som na Chunninské skúšky." Usmial sa. Mnohý by mu to uverili. Koniec koncov jeho čelenka hovorila za všetko. Ona ale nepatrila pod Konohu, rovnako ako i on. Preto to vedela určiť. "To je od teba pekné ale obaja vieme, že to nepotrebuješ. Čo tu chceš? Uchihu? Spor?" Pohodila v ruke s kunaiom, čím sebou trhol. Sledovala jeho reakcie, tým zistila jeho zámery. Už iba vedieť, či sem osobne prišiel i vedúci had. Prevrátila očami nad tou predstavou. "Vážne som sem prišiel na skúšky. Prečo by som mal chcieť Uchihu? Aký spor?" Zamračil sa. Hral to. Pár vecí si za tú dobu v Akatsuki zistila. Hlavne už o Kabutovi počula. Verný iba Orochimarovi. Jeho večný tieň. Z toho mohla usúdiť, že sám had sa tu tiež nachádza. Odložila kunai do taštičky. Milo sa usmiala. "Neviem, preto sa pýtam." Celú ich konverzáciu sledovali ostatný. Do momentu príchodu Konohy. Blondín rozrazil dvere a pripútal na seba pozornosť. Čiernovláska si povzdychla. Stiahla sa do tieňa. Videla to na dlhý deň.