Život Namiko

Misia s Naom

Chcel sa pravdepodobne rozkričať. V tom mu zabránil Itachi. Omráčil ho. Pozrel na ANBU, ktorého sa chystal tiež omráčiť. To som mu nedovolila. Na to nemáme čas. K tomu, mohol sa nám hodiť. Pozná Akeho. Má s ním puto. "Povedz mi jediný dôvod ho neomráčiť." Pozrela som na Itachiho ironicky. "Ak chceš všetko vysvetľovať Akemu, prosím. Ja to urobiť nehodlám." Zamyslel sa. Venoval neznámemu zopár pohľadov. Nakoniec usúdil, že mám pravdu. Rozhodne to nechcel vysvetľovať Akemu. Vypočul by si poučovania až nad hlavu. "Fajn. Aspoň ho odnesieme za Saiko." Fugaka sme odpratali do spálne. Mame sme povedali, že omdlel.

V kancelárii Saiko bolo rušno. Ake s Kei po nej pobehovali ako splašení. S Itachim sme chvíľu počkali. Keď nás po dobu desiatich minút ignorovali, rozhodne som päsťou uderila do stolu. To ich prebralo. Ake zočil svojho kamaráta. Venoval Itachimu zopár ,,kamarátskych" kunaiov. Všetky pochytal. Ake zamrmlal zopár nadávok. "Ako sa vlastne volá?" Zaujímala som sa. Ake si ma pre istotu prezrel. Nevytušil žiadne postranné úmysly. Nič však nepovedal. Jeho mama to radšej prevzala. "Volá sa Nao. Je jedným z najlepších." Podala informácie. Naa sme tam nechali. Mama sa nám vyhrážala, že nedostaneme večeru, ak neprídeme skôr. Preto sme jej vyhoveli.

Pri večeri bola hustá atmosféra. Fugakovi iste došlo, že sa mu to nezdalo. Bola to skutočnosť. Ten fakt mu potvrdila bolesť hlavy. Nemohol preniesť pochybnosti pred svojou manželkou. Jeho žena pravdepodobne vedela viac, omnoho viac ako on. Ak by to i tak bolo, naskytla sa otázka: Prečo o tom nič nevie? Znechutilo by ho to? Niečo iné? Netušil. Chcel ich vedieť, no nemal prostriedky k odpovediam. Namiko by zneškodnila každého kto by sa okolo nej motal. Itachi je na strane jeho sestry. Sasuke nič nevie. Mikoto nič nepovie. Hokage, ten ho vyhodí len čo ho zazrie. Mal pred ním mnoho tajomstiev. Ak chcel rozlúštiť všetky, zabralo by to nejaký čas. Ten žialbohu nemá. Videla som zamyslenú tvár Fugaka. Itachi ju neriešil. Moc dobre vedel, rovnako ako ja, že k informáciam sa nedostane. Chce to prostriedky. Tie nemá.

Ležala som v izbe. Čakala som kedy sa tu zjaví Itachi. Netrvalo to dlho. Dvere sa otvorili, taktiež zatvorili. V miestnosti sa nachádzala tmavá postava. Obaja mlčali. Postava skrytá v tieni prehovorila. "Ten Nao, odkiaľ ho poznáš?" Nemohla povedať, že daná otázka je prekvapivá. Čakala ju skôr. "Videla som ho s Akem. To ti musí stačiť." Postava potichu zavrčala. "Vždycky si tak vyhýbavá." Karhavo mi povedal. "K čomu mi bude byť priamov?" Zvedavo som naň pozrela. Na to nemal čo povedať. Ak si priala prežiť, byť vyhýbavou je najlepší spôsob. Neprezrádzať nič, podať malé množstvo informácii, to všetko vedela. Netušil kedy ani ako na to prišla, hlavné je, že ten spôsob života zvláda bravúrne. Bravúrnejšie ako on. Jeho mlčanie značila dostačujúcu odpoveď. Nemal slov, nemal reakciu. Skôr jej ju nechcel ukázať. Strávila s ním zopár rokov aby si osvojila jeho reakcie. Kamennú tvár, chladný postoj, reakcie na okolie. Taktiež nemala plné ruky zvitkov s informáciami. Niektoré bola nútená vyložiť. Fugaku jej skazil plány. Teraz vedel, že si k sebe nikoho nepustí. Itachi prerušil ticho, ktoré spôsobil. "Ako veľmi vo mne vieš čítať?" To ho zaujímalo väčšmi, než tajomstvá Sandaimeho. "Dosť na to, aby som vedela kedy zdrhať." Nevinne sa usmiala. Čo iné mohol čakať. Viac vyhýbavejšia byť nemohla. Zrazu si na niečo spomenul. "Kei ti odkazuje, že máme misiu." Posadila som sa. S nadvihnutým obočím čakala, čo ďalšie z neho vypadne. Vzápetí zistila, že stihol zmiznúť skôr, než sa nazdala. Zdá sa, že nebola jediná, ktorá vedela čítať vo svojom bratovi.

Objavila sa v kancelárii Saiko. S uniformou ANBU a maskou. Ani katana nesmela chýbať. Nikto tam ešte nebol. Saiko spala na stole. Už sa nedivila, prečo jej to odkázala Kei. Zvedavo si prezerala spiacu tvár Saiko. "Už si tu?" Nedala na sebe znať ten šok z nečakaného návštevníka. Pozrela kto to je. Pod maskou sa jej zablesklo v očiach. "Dúfam, že Soru ide s nami." Súhlasne prikývol. "Mám ti odkázať len toto: Pripojím sa po ceste. Nerob blbosti." Nejak tak znel." Len o vlások ho minul kunai naplnený túžbou ho zabiť. "Nao, neprovokuj. Je nebezpečnejšia než Soru." Nao nasucho prehltol. Niečo také nečakal. Na jeho obranu, vyzerala strašne nevinne a obzvlášť bezpečne. Aj keď to ANBU výstroj zrovna nepodporovala. Nečakal také mladé dievča v ANBU. Čo ju k tomu asi viedlo. Siako ho vytiahla z uvažovania nad mladou ANBU. Hodila dokumenty Akemu. "Keďže Soru sa kvôli problémom s Fugakom pripojí neskôr, misiu zatiaľ povedie Ake. Povedz mu detaili Ake." Nič nebolo dvakrát hovoriť. Vyrazili. Ake ich viedol smerom k Sune. Po ceste mlčali. Keď sa utáborili, Ake im predniesol svoj plán. "Kim bude ,,stratený civilista hľadajúci svojich rodičov. Tým nám dá priestor dostať sa k spisom. To čo potrebujeme je u Kazekageho doma. Budeš bývať u Kazekageho, pokús sa to zahrať vierohodne." Po vypočutí jeho plánu som bola mierne nahnevaná. Ale ak to pomôže získať to čo potrebujeme, urobím to. "Itachi o tom vie?" Zaiskrilo jej v očiach, pri jeho bledej tvári. Nechcel mu to povedať. Bál sa jeho reakcie. Nao nechápal ich komunikácii. Nevedel o čom sa rozprávajú ani prečo sa Ake, Sorua bojí. Narozdiel od neho to Kim vedela príliš dobre. Zdalo sa, že Itachiho uvidí až v Sune.