Život Namiko

Peinova pomsta

Od toho momentu čo Itachi prijal Peinovu ponuku, žijeme v ich sídle. Itachiho partnerom sa stal Kisame, pravidlá sú pravidlá. Každý ninja patriaci pod Akatsuki musel mať svojho partnera, s ktorým plnil misie. Keďže nás bolo jedenásť, z toho Pein viedol organizáciu a Konan bola jeho pravou rukou, nezostal pre mňa nikto do páru. Pein si nad tým lámal hlavu dlho, než si urobil jasno v tom, ako to so mnou bude. Nepočítal s ďalšou členkou. Očakával iba Itachiho. Napokon, na misiách sa vraj budeme striedať, kým nepribudne ďalší člen. Dnes sa budú dávať misie.

Ráno sa stalo veľmi ,,príjemným". Môj milovaný brat ma prišiel prebudiť. Čím ma asi zobudil? Ľadovou vodou z pohára. Aj to stačilo. Starých zvykov sa zbavuje ťažko, tomu tak uverím. On to robí s radosťou. "Máš päť sekúnd." Sykla nepríjemne. Starší pochopil. Zostal po ňom prach, ako rýchlo vybehol. Čiernovláskinou hlavou prebehlo, že si bude musieť upratať. Nikto to za ňu neurobí. Prezliekla sa rýchlosťou blesku do sivého tielka a čiernych nohavíc. Na topánky sa vykašlala. Najprv chytí brata. V dverách zrazila bielovlasého, ktorý spustil prúd nadávok. Zastavila sa až v Kisameho a Itachiho izbe. "Kde ho nájdem? Jestli mi znovu povieš, že nevieš, skoncíš horšie." Vyhrožovala. Nasucho prehltol. "U Peina." Jeho okamžitá odpoveď, jej vykúzlila úsmev na perách. Opätovne sa rozbehla. Za sebou začula Orochimarov hlas. "Nemal si jej prezradiť jeho polohu." Rybí ninja potichu zanadával. Nehodlal počúvať jeho kázanie.

Čiernovláska vtrhla bez varovania do Vodcovej kancelárie. Vybavená stolom uprostred miestnosti, s množstvom papierom a jednou fotkou. Na fotke sedeli tri deti, v okolí nič len skali a obloha. Jedným z detí bol šéf Akatsuki, jedinou vadou boli hnedé oči, druhé bolo dievča, modrovlasá členka, posledným bol červenovlások. Vodca videl jej prezeranie, preto fotku uložil do šuplíku. Miestnosť ničím, okrem stola a koženého kresla, vybavená nebola. Steny pokrýval prach a temne sivá farba, čierny koberec tomu dodával na temnote. Sám Vodca sa tváril temne. Asi ho nahnevala tým vtrhnutím, čož ľutovala. Itachi k nej stál chrbtom, no i tak mala perfektnú predstavu aký má výraz. Perfektne sa zabával. "Pardon šéfe, hľadala som Itachiho a Kisame mi to nechcel povedať." Spustila. Zrzovlások nadvihol obočie. Mlčal a to ju znervóznilo viac, akoby jej nadával. Očami zalietla k chrbtu svojho staršieho brata. On sa ani neotočil. Fialové oči pozreli na čiernovláska. Povzdychol si. "Si tu práve včas. Nabudúce prosím vstúp až po vyzvaní." Čiernovláska sklonila hlavu na znak pochopenia. Čiernovláskovi sa zatriasli ramená. "Itachi ty sa moc nesmej. Budeš s ňou mať misiu." Odvetil Pein. Cítila z neho kruté pobavenie. Zrejme ho niečím naštval. "To snáď nie." Zakňučal. Jasné, takto sa Pein mstí. Najhoršie na tom je, že sa nemôžu vzoprieť. Krutý to život. Vzdychla porazene čiernovláska. Mať staršieho brata na misii, je ako mať obojok. Musel byť plný hnevu. I modrovláska jej to potvrdila, a to ani nevedela, čo je to za misiu. Obaja z kancelárie vyšli zhrbený so zmučenými tvárami, volajúcimi po pomoci.