Život Namiko

Strážca Hokageho

Skákala po strechách budov do kancelárie Hokageho. Vyžiadal si jej prítomnosť. Vraj má misiu, ktorú zverí iba jej. Nikto iný ju splniť nemohol. Cítila v tom istú zradu v podobe Itachiho. Prinajmenšom v tom bude mať prsty jej nevlastný otec. Milostivo jej dal výprask po náročnej misii. Ani len netušil ako sa vtedy cítila. Nikdy by mu nepriznala slabosť a nedostatok chakry. Vďaka Kyubimu ju mala ale hneď späť, preto si z oho tak veľkú hlavu nerobila. Starosť jej robil Fugakov výbuch. Nemohla pochopiť, kde vzal toľko hnevu. To mal plnú hlavu nenávisti, že sa nemohol kontrolovať? Nevzal mu niekto kontrolu? V zvitkoch sa dočítala o technike sharinganu, ktorá má absolútnu kontrolu nad mysľou jeho protivníka. Musí vykonať akýkoľvek príkaz. Nad tou úvahou potriasla. Je nemožné aby niekto ovládal tú zakázanú techniku.

Skočila do okna kancelárie. V tom momente jej hlavou prebehla myšlienka na Itachiho. Chcela ho tu mať ako mentálnu oporu. "Čo tu robí tá ANBU? Vyžiadal som si svojho syna." Nad jeho tónom sa musela zasmiať. Venoval jej pohľad do sharinganu. Tým ju nevystrašil. Sama jeden vlastnila. Na rovnakej, nie-li vyššej úrovni. "Táto ANBU je naša stráž. Kim, kde je Ake a Kei? Mali byť s tebou." Hokage previedol Fugakou sharingan na seba. Nemal na výber. Musel ho stiahnuť. ČIernovláske pod maskou žiaril úsmev. Zarazila sa nad faktom spoločnej misie s Kei a Akem. "Hokage-sama to nemyslíte vážne, že nie?" Zúfala protestne. Keď sa Fugaku nedíval. Mrkol na ňu. Zamračila sa. Čakali desať minút, kým sa neuráčili ukázať. Zrejme to odsledovali od Inua. Tiež rád chodil neskoro. U dôležitých misií sa krotil. "Kde ste boli?" Ake sa nervózne zasmial. U Kei spozorovala uprený pohľad na Fugakovi. V jej očiach vyčítala nenávisť. "Ake? Nepovedal si jej to?" Znelo to ako otázka, no bol to fakt. Jej oči to prezrádzali. Tak ako Fugakove jeho nenávisť ku nej. Sasukeho žiarlivosť na ňu a maminu lásku. Itachi na ňu nedal dopustiť. Chránil ju ako porcelánovú bábiku, i keď mu niekoľkokrát zachránila život. Kei sa obrátila na Akeho s otázkou v očiach. "Sme ich ochranka." Uškrnula sa. Znelo to príšerne. Celý nasledujúci deň, bol príšerný. Počúvať Fugakove sťažnosti, Keine poznámky a Akeho hodnotenie kunoichi. Občas uvažovala, či nenavrhne jeho kastráciu Saiko. Tá by to hneď zamietla, tak sa nikdy nepýtala. "Ne, Kei, čo by sa stalo ak by tvoj brat nešíril klan Namikaze?" Kei sa pod maskou zasmiala. Hokage sa takmer zadusil čajom. "Kim, od dnes o tom nikdy nebudeš uvažovať." Prevrátila očami. Celý deň sa skončil rozkazom k návratu domov.