Život Namiko

Prvá misia, prvá smrť

Už som tu týždeň. Každý deň trénujem fyzičku a boj s katanou. Soru ma hneď prvý deň vyskúšal. Úprimne povedané zostal prekvapený na akej úrovni som. Ake s Kai boli spokojní. Dokonca aj Saiko sa prišla pozrieť, čož ako povedal Ake, sa nestáva. Nie u nováčikov. Spokojená so svojím výkonom ležím na posteli. Pozorujem strop topiac sa v spomienkach.

Flashback:

"Nii-san trénuj ma." Zaprosila som Itachiho. Odmietavo krútil hlavou. Vzala som kunai. Nečakane som ho naň hodila. Keďže to nečakal, vyhol sa na poslednú chvíľu. "Namiko." Povzdychol si zničene. Nereagovala som ho. Naďalej som ho prepaľovala očami. Tajne som dúfala, že prikývne. Že nebudem musieť trénovať sama. Na moje sklamanie stál si za tým. Odmietol to toľkokrát, že nemalo zmysel počítať to. Dnes ho prosím naposledy. "Nie. To je moje konečné slovo." Zamietol tak ako toľkokrát. Zničene som si sadla. Tak moc som chcela aby ma trénoval. Hold, zostáva to na mne.

Endflashback.

Pokrútila som hlavou nad tou spomienkou. Aspoň vidí ako som si bez neho poradila. Kam som to dotiahla. Dvere sa rozrazili. "Kei-chan koľkokrát som ti hovorila aby si klopala. Neuškodilo by ti to." Kei sa iba nevinne usmiala. Ake za ňou mi venoval ospravedlňujúci pohľad. "Keď je to ťažké, no to je jedno. Kim-chan máme spoločnú misiu." Zajásala. Venovala som Akemu pohľad typu či si robí srandu. Neurčito mykol plecami. "Kai-san s nami nejde?" Kei krútila hlavou. Vbehla mi do izby. Začala mi baliť veci. "Hej! Ale ja neviem čoho sa misia týka!" Okríkla som ju marne. Nereagovala. Tak som si aspoň do taštičky na pravom stehne vhodila zopár kunaiou, shurikenou a ihlíc. Ihlice som si taktiež pripevnila do topánok. Hodila mi batoh, samozrejme s katanou.

Kancelária pôsobila prázdno. Chýbala v nej určitá osoba. Všetci sme sa naraz chytili za hlavu. "Kde je tentokrát?" Kei si zaujato premerala jeden zvitok. "Neviem." Povedal úprimne Ake. Vo dverách sa zjavil Soru nasledovaný Saiko. "Mami? Čo je to za zvitok." Neodolala zvedavosti Kei. Ake presmeroval pozornosť zo svojej matky, na sestru. Len čo zazrel zvitok v jej rukách spozornel. Vedel, čo v ňom je. Saiko sa posadila za stôl. "Soruovi som odovzdala potrebné informácie o misii. Všetko vám povie." To bol jasný rozkaz pre odchod z jej kancelárie.

Soru nás viedol. Nič sme nevedeli. Soru sa rozhodol, povedať potrebné veci až sa zotmie. Vtedy sme sa mali utáboriť. Skákali sme zo stromu na strom v tichosti a pozore. Zaregistrovala som dve nebezpečné chakri dva metre pred nami. Soru si ich iste všimol. Kei i Ake mali tiež vycvičené zmysli. Predsalen ANBU je elita. Nebrali by niekoho nepotrebného. O pár minút by sme ich mali stretnúť.

"Kto ste?" Postavil sa im do cesty Soru. Všimla som si preškrtnutých čeleniek. Obaja boli z kamenej. Obaja boli robustnejšej postavy. "Prišli sme zabiť to dievča." Zlomyseľne sa usmial chlap vpravo. Mal na sebe čierne tríštvrťáky, modré ninja topánky po členky, zelenú chunninskú vestu a plášť s kapucňou. Odhadovala som ich úroveň na Jonnina. "Teraz by mala byť slabá. Takže by sa nemala vedieť brániť." Doplnil ho jeho spolubojovník. Rovnako ako jeho spolubojovník mal aj on plášť s kapucňou, chunninskú vestu, tríštvrťáky zelenej farby a ninja topánky po členky. Soru sa pod maskou mračil. Nechápala som jeho dôvod. "Do ktorej dediny patrí to dievča?" Vrhla som jeho smerom nechápavý pohľad, žiadajúc vysvetlenie. "To sa ťa netýka ANBU." Odvetil mu shinobi so zelenými tríštvrťákmi. "Mám taký dojem, že áno Kaito." Shinobi oslovený ako Kaito spozornel. Jeho spolubojovník pokrútil hlavou. "Vás poslali na naše zastavenie?" Naďalej pokladal otázky Kaito. "Iste. Veliteľka nemohla dovoliť aby sa niečo stalo občanovi Konohy." Kei si nemohla pomôcť. Začala rýpať do Sorua. "Neprihlásil si nás z toho dôvodu, že sa jedná o život tvojej sestričky?" Teraz sa podobala svojmu bratovi viac, než kedykoľvek predtým. Ake nečakal na rozkaz. Zaútočil na nepredstaveného nukenina. Hodil po ňom kunai s výbušným lístkom. Rozhodla som sa mu pomôcť. Z druhej strany, než bol kunai som poslala tri vzdušné čepele. Vyhol sa naším útokom. Objavila som sa za ním. Kopom ho poslala k zemi. Tesne pred dopadom na mňa poslal katon. Proti katonu funguje voda, ale ja som vodnú podstatu nemala. Poslala som naň menšie tornádo. Pohltilo ohnivý útok. Rútilo sa na ležiaceho nukenina. Na poslednú chvíľu použil kawarimi. Naštvane som kontrolovala okolie. Vyhla sa útoku zprava. Zaútočila som kopom. Zachytil mi nohu. V ruke sa mi vytvoril rasengan. Vpálila som mu to priamo do hrudného koša. Ani ma neprekvapilo, keď sa rozpadol. Zaútočil mi od chrbta. Vytiahla som katanu a prebodla ho. Jeho šokovaný pohľad, keď pocítil bolesť, ma prekvapil. Spadol mi mŕtvi k nohám. Vytiahla som katanu. Očistila aby mi tam nezostali fľaky. Pozrela som ako je na tom Kaito. Ležal zviazaný pri strome. "Kto vás poslal?" Začal s vypočúvaním Soru. "Nič vám nepoviem. Aj keď ma zabijete, prídu ďalší." Z jeho postoja bolo jasne patrné, že nám nič nepovie. Zabila ho Kei. Prebodla ho katanou. "Dalo sa to predpokladať." Nešťastne povedal Ake. "Misia skončená." Vyhlásil Soru. S Kei sme po ňom vrhli kunaie. Obom sa vyhol.

"Takže mi chceš povedať, že by nám nebol k úžitku?" Položila naštvaná Siako otázku. "Nie." Vyčerpane si sadla do kresla. "Povedal len toľko. Prídu ďalší." Prisvedčila Kei. Ake sa zamyslene zahľadel na jeden určitý zvitok. Zahundrala popod nos dajaké nadávky. Ich konverzáciu som vypúšťala jedným uchom dnu, druhým von. "Síce sme zabránili škodám v podobe mŕtvej osoby, no, nemôžme to považovať za úspech. Nateraz máte voľno." Rozpustila nás. Mňa skôr zaujmalo aké dievča mysleli. Koho mali zabiť? Prečo by sa nevedela ubrániť? Snažila som sa zabrániť takýmto myšlienkam. Nešlo mi to. Strašne rada by som zistila, koho sa to týka.