Oficiálne ANBU, zoznámenie s Kei

81 6 0
                                    

Na druhý deň som stála v Hokageho kancelárii. Myšlienky mi neustále vírili hlavou. Nezostal na ne čas. Zatlačila som ich do najodľahlejšieho kúta mysle. Kyuubi z toho mal pravdepodobne dobrý deň. Štval ma tým. Nedalo sa s tým nič robiť. Zakázať som mu to nemohla. Aj keď by bol na nejaký čas pokoj. Neverili by ste, aký protivný dokáže byť. Od výčitiek na Kyuubiho som radšej upustila hneď v zárodku. Ktovie kam by až došli. "Čomu vďačím za stratu pozornosti?" Nenávistne som si odvrkla. Nemala som v ňom toľko dôvery. Nie, po tom všetkom. Dverami vstúpil tým ANBU. Blondýnka s mačacou maskou na tvári si ma neveriacky premerala. Mohlo jej byť pokojne šestnásť rokov. Hnedovlások, ktorý vošiel hneď po nej, na mňa vytreštil tyrkysové oči. ANBU maska opice ma nijak nezaujala. Pocit, ktorý z neho cítim, mi príde veľmi známy. Práve kvôli tomu pocitu som si ho premerala pozornejšie. Nič mi však nenapovedalo prečo ho mám. Typická ANBU výstroj, maska i tetovanie. Vek mohol mať rovnaký ako Itachi. Svoju pozornosť som presunula na čiernovláska s maskou lasičky. Keďže som ešte nemala výstroj ani masku, čiernovlások ma hneď spoznal. "Namiko? O čo tu ide? Vyviedla si niečo?" Staral sa hneď. Zavraždila som ho pohľadom. "Nič som nevyviedla. Ide tu o ponuku, ktorú mi dal Hokage." Čiernovlások viditeľne nechápal. Hnedovlások zrejme pochopil. Začal sa pobavene smiať. Blondýnka iba krútila hlavou nad hnedovláskovým správaním. "Ake vysvetli mi dôvod tvojho smiechu." Blondýnka viditeľne strácala nervy. Hnedovlások zmlkol. "Eh, prepáč. Pochopil som, prečo sme tu." Začal sa znovu smiať. Venovala som mu milý pozdrav v podobe kunaia. Chytil ho do ruky. "To nieje moc presné vysvetlenie aké po tebe žiadala." Napomenula som ho chladne. Hokage pokrútil hlavou. Tušil, že táto mladá kunoichi mu ešte zavarí. Nechcelo sa mu to veriť. "Fajn." Povzdychol si. "Táto kunoichi sa pridá k ANBU. Respektíve k nám do týmu." Hokage sa uvoľnil. Do doby než uvidel čiernovláskov pohľad. Keby mohol pohľadom vraždiť, Hokage by tu už nebol. "Musíte uznať Hokage, je to vaša vinna. Nebyť tej ponuky, neboli by sme tu." Musel si rýpnuť Ake. Čiernovlások sa po tejto informácii otočil. Odchádzal. My sme ho samozrejme následovali. Hokage ho ešte zastavil. "Kam ideš?" S očakávaním ho pozoroval. Čiernovlások iba pokrútil hlavou. Blondýnka sa teda rozhodla, povedať to zaňho. "K veliteľke. Kam inam?" Posmešne sa usmiala. Hokage sa zaškaredil. "Opakujem, môžte si za to sám." Milo podotkol Ake.

***

V kancelárii veliteľky bol celkom neporiadok. Všade plno papierov. Na stole, na zemi, pri okne, proste všade. Čiernovlások iba pokrútil hlavou. "Zas tu nieje." Zanariekal Ake. "Kde by asi mohla byť?" Položila rečnícku otázku blondýnka. V tom momente sa otvorili dvere. Dnu vošla pekná hnedovlasá žena okolo tridsiatky. Mala modré oči. "Saiko-sama znovu?" Neverila blondýna. Saiko zamrzla na mieste. Ake iba prevrátil oči. "Mami koľkokrát som ti opakoval aby si nerobila hlúposti?" Podľa jej výrazu som vedela, že táto diskusia sa vedie zakaždým, keď ju tu Ake nenájde. Na tvári sa jej vytvoril široký úsmev. "Ake kedy si dorazil?" Chcela zmeniť tému. Ak mal ale iný názor. "Koľko?" Zopakoval otázku. Založil si ruky na hrudi. Teraz to vypadalo naozaj vtipne. Ostatný členovia sa tvárili znudene. "Milion." Zabrblala mrzuto. Potom si všimla mňa. "Kto je to?" Blondýnka sa chopila slova, keď nastalo mŕtvolne ticho. "Nová členka ANBU. Jej krycie meno je Kim." Bolo mi jedno aké mám meno. Len nech na to nepríde Fugaku. Nechcela by som tráviť voľný čas doma. "Teší ma. Zdá sa, že nemá masku. Kai postaraj sa o to." Prikázala blondýnke. Blondýnka bez slova prikývla a už ma ťahala na chodbu. Šli sme v tichosti chodbou. Jediné čo znelo boli naše kroky a dýchanie. Dorazili sme pred nejaké dvere. Vyzerali akoby sa nepoužívali vcelku dlhú dobu. To bol iba klam. Vo vnútri sa nachádzali uniformi, katany a taktiež masky. "Môžeš si vybrať masku. Ja zatiaľ nájdem uniformu, ktorá ti sadne." Rozišla sa k vešiakom s uniformami. Ja som si zatiaľ išla, vybrať masku dlhého dubového stola. Vybrala som si masku vlka. Kai sa vrátila s uniformou. Zaviedla ma ku kabínke, nech si to vyskúšam. Obliekla som si uniformu. Nasadila masku. Vyšla som von. Kai súhlasne prikývla. "Zostáva iba katana." Spoločne sme pozerali rôzne druhy katan. Vybrala som si čiernu katanu s čiernou čepeľou.

Otvorili sme dvere a videli čiernovláska ako kričí po veliteľke. Kai sa chytila za hlavu. "Nie. Nebolo to moje rozhodnutie." Krútila hlavou zamietavo Saiko. "Ah, už ste tu. Soru ukáž jej jej izbu." Prikázala. Asi aby ho už nemusela počúvať. Soru ma vyviedol opäť na chodbu. "Prečo?" Prerušil trapné ticho Soru. Pokrčila som plecami. "Nudila som sa." Naštvane zavrčal. "Mohol som o tom vedieť." Podotkol smutne. Prevrátila som oči. "Nemusíš vedieť všetko." Namietla som. Soru sa frustrovane nadýchol a vydýchol. Zastavili sme pred dverami. Na dverách bolo napísané ubytovne. Otvoril ich. Za nimi bola ďalšia chodba. Boli v nej dvere po oboch stranách. Soru vstúpil do tretích dverí vpravo. Bola to strohá izba. Posteľ, skriňa, nočný stolík a polička nad posteľou. Steny boli sivé. Na zemi sa skvel čierny koberec. "Zajtra pre teba prídem o piatej." Len čo to dopovedal sa vyparil. Dvere sa znovu otvorili a dnu vpadla čiernovláska s modrými očami. Mala masku zajaca. Mohla byť vo veku Akeho. "Ty si nová? Pred chvíľou som odtiaľto videla vychádzať Sorua. V ktorom týme si?" Prekvapene som ju sledovala. Ako sa toto dievča stalo ANBU? Preletelo mi mysľou. "Som. V týme so Sorom. Ako sa voláš? Prečo si sem vpadla tak náhle?" Opätovala som jej otázky. "Ty si v týme s Akem?" Neviem, čo je na tom také prekvapujúce. Pokrútila som hlavou. Ale stále ma v hlave hlodala tá myšlienka. "Hej." Súhlasila som. "Tak to musíš byť dobrá. Neberú k sebe nikoho slabého. Som Kei. Chcela som zistiť, prečo sa tu tak ukázal. Vieš Soru tu nieje moc často. Väčšinou plní misie so svojím týmom." Vysvetľovala. Tak to so nevedela. Ako to vidím, budem často preč. Kei sa tak ľahko nezbavím. Možno som to predsalen mala odmietnuť. Pomyslela som si mrzuto. Naďalej počúvala Keiine múdrosti a rady.

Život NamikoHikayelerin yaşadığı yer. Şimdi keşfedin