Život Namiko

Neočakávané Fugakove správanie

Jej predpoklad o následkoch sa zmýlil. Nikdy by nepriznala, že sa Fugaka bojí. Zrovna v ten deň, bola po misii unavená. Naviac, Suna to tak nenechá. Ten zvitok bol dôležitý. Skrýval všetky informácie o Gaarovi a na jej prekvapenie i o Sasorim. Dokonca tam bola zmienka aj o Narutovi. Nevedela ako sa k tým informáciám dostal. Už chápala prečo ich Saiko s Hokagem chceli. Ešte, že si spravila kópiu. Itachi by s tým iste nesúhlasil. No, keď nič nevedel, nemohol nič povedať. Za to by iste dostala od Akeho pochvalu. On sám si robí kópie z väčšiny papierov v kancelárii. Škoda, že nikdy nezistí výraz aký mala na tvári Saiko. Určite si potom Ake pobudne v nemocnici zopár mesiacov. "Namiko?" Starší čiernovlások ju pozoroval. Ešte šťastie, že nemohol prísť na čo myslela. "Áno?" Zrovna jej obväzoval hrudník. Fugaku nepraktikoval domáce násilie, preto ju jeho náhly útok prekvapil. "Tým ďalším ranám si sa vyhnúť mohla. Prečo si tak neurobila?" Čiernovláska zavrela oči. V duchu si prehrala celú scénu znovu.

Flashback:
Opatrne otvorila dvere. Bola hlboká noc, všetci už spali. Vrátili sa zo Suny unavený. Nechcela počuť to kázanie, ktoré počuje vždy. Itachi zavrel dvere. Potichu odložila topánky. Nenápadne sa vytratila do kuchyne. Svietilo sa. Keď si to uvedomila, bolo neskoro. Dobre mierenou ranou ju zložil k zemi. Rýchlo sa postavila. Získala tým iba ďalšie rany. Po celom nečakanom výprasku, ju odťahoval čiernovlások do izby.
Endflashback.

Teraz jej čistil všetky rezné rany. Občasne sykla od bolesti. "Nečakala som to. Príliš náhle zaútočil." Po zaviazaní poslednej rany, si povzdychol. "Nikdy nebol ten typ." Bránil ho. Zaklopanie na okno, zabránilo čiernovláske niečo na to povedať. Obaja sa pozreli k oknu. Zazreli tam hnedovláska v maske opice. "Kto ťa tak zbil? Či to je Itachiho tréning?" Jeho ton hlasu znel posmešne. Určite sa na tom perfektne zabával. Čiernovláskou kunai ho zhodil z parapetu. Stihol sa zachytiť, tak nemal tvrdý dopad. "To je Fugakova práca." Čiernovláska kontrolovala každý obväz na svojom tele. Všetky boli dobre zaviazané, nemala čo mu vytknúť. "Už dospel do tohto štádia?" Všetok posmech zmizol, nahradili ho starosti. S Fugakom sa stretol iba párkrát. Vždy v spoločnosti Saiko. Jeho aura plná arogancie, pýchy a sebavedomia, mu zdvihla žalúdok, kedykoľvek si na ňu spomenul. Dnešok nie je výnimkou. "Zrejme." Zamyslela sa. Čiernovlások si ju prezrel nesúhlasne. Všetko vyťahovať nemala. Ake nepatril k Uchihom, netýkalo sa ho to. Čiernovláska opäť zbystrela. Rýchlo zhodila Akeho z okna. Sama z neho vyskočila. Zachytila sa za parapet. Akeho držala za ruku vo vzduchu. Chakrou sa postavil zboku budovy. Dvere od jej izby sa otvorila. Dnu nazrel spomínaný najstarší Uchiha. "Čo tu robíš? Kde je Namiko?" Mladšieho jeho návšteva prekvapila omnoho viac ako sestrine nečakané chovanie. "Pred chvíľou som ju prišiel skontrolovať. Nenašiel som ju tu." Ake nadvihla obočie. Chystal sa niečo povedať, iba si priložila prst na ústa. Pochopil. "Kam mohla ísť? Potrebujem jej niečo povedať." Slovo povedať, znelo tak zvláštne. Viac počuť nepotrebovala. Pustila sa. Dopadli na nohy.

Ležala v izbe, ktorú zdielal s Akem. "Dnes zostaň tu. Ráno to bude bezpečnejšie." Radil jej Ake. Dívala sa do stropu. Jeho radu ignorovala. Poznala ho dlhšie. "Nepovedz o tom Kei. Zbytočne by to zveličovala." Ich izba bola viac strohá ako ich. Iba dve postele a skriňa. Zaujímalo ju kde trávi väčšinu svojho času. Itachi tu často nebýva kvôli rodičom. Akeho mama je ANBU velitelka. Dať nejaký svoj čas deťom, sa zdá nemožné. Možno je to nemožné. S týmito myšlienkami zaspala.

Fugakovi a návratu domov sa vyhýbala ako čert krížu vyše mesiaca. Mesiac zaplnila všemožnými misiami od sledovania po odstránenie osôb. Ake ju prehováral nech sa vráti. Odmietala ho poslúchať, výnimkou sa stali misie. Tam dával iba rozkazy. Dnešná misia zmenila nasledovný priebeh udalostí. Nehodlala po nej utekať. Už nie. Postaví sa mu čelom.