Úžas

100 10 0
                                    

,,Aha tak to musíš veľa trénovať." Sledoval má s úsmevom. Prikývla som a vstala. ,,Kaa- san môžem ísť von? Potrebujem si niečo zariadiť." Mikoto prekvapene vyvalila oči ale súhlasila.

Rozišla som sa von

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Rozišla som sa von. Cítila som na sebe Itachiho ale aj Fugakov pohľad. Sasuke tomu nechápal. Vlastne nikto z rodiny tomu nechápal. Vyšla som z Uchiha štvrte. Vyskočila na strechu. Po strechách som skákala k budove hokage. Do budovy som skočila oknom. Bolo šťastie že tam vtedy nik nebol. Hokage sedel za stolom. Hádajte čo robil. Papierovačky. Zdvihol hlavu. ,,Rozhodla si sa? Nabudúce dverami prosím." Povzdychol si. Pokrčila som plecami. ,,Áno. Kedy má zaradíte do týmu?" Nedočkavo som sa usmievala. ,,Zajtra. Namiko prosím dverami." Potichu som sa zasmiala. ,,Určite." Vyskočila som z okná rovno na strechu. Zoskočila som zo strechy do uličky. ,,Henge no jutsu." Zmenila som sa na 19 ročnú blond kunoichi. Vošla som do uličky. V uličke sa nachádzal obchod so zbraňami. Práve tam som mierila. U pokladne som si vypýtala zopár shurikenov, kunaiov a ešte ihly. Z obchodu som vyšla s taškami. Henge som zrušila až pred štvrtou Uchiha. Nenápadne som sa obzerala. Vypomstilo sa mi to samozrejme doma. Narazila som tam na Itachiho. Dokelu. Povzdychla som si nešťastne. ,,Itachi-nii." Pozdravila som s úsmevom a prešmykla sa okolo neho. Vybehla schody do izby. Na večeru som celkom tešila. Posadila som sa pri Sasukem. Itachi sa tváril zamyslene. Otec ho zvedavo sledoval. Keď stále nič nevravel už to nevydržal. ,,Itachi deje sa niečo?" Nechápal. Itachi pokrútil hlavou. Oddýchla som si. Dojedla som večeru a išla spať. Tešila som sa na zajtra. Zároveň ma zužovali obavy. Zaspala som a spala. v noci sa mi sníval divný sen.

Sen:

Objavila som sa v nejakej chodbe. Voda mi siahala po členky. Zvedavo som kráčala k východu z chodby. Na konci chodby boli mreže. Za mrežami bol veľký lišiak s deviatimi chvostami. Tušila som o koho sa jedná. "Ty si Kyubi?"  Nechápala som. Lišiak sa mojej nechápavosti zazubil. Škaredo som naň pohliadla. "Čo robíš u mňa?" Zvedavosť nakoniec prevzala vládu nad  hnevom. "Si moja Jinchuriki."  Pokiaľ viem pečatil Yondaime. Yondaime mal syna. Jeho synom je Naruto. V ňom Kyubi je. Teda vlastne ako vidím polovica. "Dobre to viem. Ale prečo ja?" Zrejme sa dosť baví. "Si Yondaimeho dcéra." Prekvapilo ma to. Bohužiaľ som sa už nestihla na nič spýtať. Zobudila som sa.

Koniec snu.

Prudko som sa posadila. Na toto sa spýtam Hokageho. Pokiaľ mi neposkytne odpoveď. Vytlčiem to z neho. Je mi jedno či pôjdem do basy. Zaslúžim si vedieť čo tým myslel Kyubi. S týmto rozhodnutím som vstala.

Život NamikoWhere stories live. Discover now