Život Namiko

Návrat do Konohy

Niekoľko nasledujúcich rokov Akatsuki zbieralo stúpencov, dokončovali plány, trénovali Namiko a sústreďovali financie. Podľa Kakuza to bolo potrebné, nemôžu začať bez určitej podpory. Vodca sa mu naoplátku, keď zistí, že v tom bola iba jeho hrabivosť, mu odsekne hlavu po hodinách mučenia.

Čiernovláska v najtmavšej izbe z celej organizácie uvažovala nad vhodným spôsobom infiltrácie. Rozhodovala sa medzi hľadaním príbuzných, o ktorých už dávno vedela a útekom pred nukeninmi. Trvalo dlho kým zvolila prvú variantu.

Zaklopala na dvere bratovej izby. Zneli za ňou podivné zvuky, podobné vzdychaniu. Odvodila si, že sa Itachi potreboval uvolniť. S povzdychom zamierila k Vodcovej kancelárie.

Ani tu moc nepochodila, nielen že tam nebol, on tam mal nápis nerušiť. Všetky plány šli do hája. Takto nemohla pracovať. Miernu metódu, pri ktorej sa nezraní vylúčila. V takom prípade potrebuje toho bielovlasého zlodeja. Určite jej rád splní všetky želania. Aby nie, posledne mu to stačilo.

Pred bielovláskovou izbou sa nadýchla. Rozrazila dvere nohou s krikom: Ty malý bas****, pomôžeš mi, inak poviem o tvojich úchylkách Nii-sanovi." Bielovlasý ninja zletel z postele nadávajúc ako údržbár, pretože jej vtrhnutie zavinilo nabodnutie na vlastnú kosu a krv na zemi. Fialové oči na moment blčali hnevom, než pohasli. "Čo chceš? Nemám čas-" Prerušil ho kunai v krku. Čiernovláska si z tváre utrela krv. Vystrekla na všetky smeru, zasiahla tepnu, tak ju to ani neprekvapilo. Kunaiom presekla jeho hlasivky. Kunai otrela o jeho biele tričko. Otvoril ústa, vytiekla z nich iba krv, tak to vzdal. "Sasori ti to potom ošetrí, teraz potrebujem aby si mi spôsobil zopár rán, infiltrujem Konohu." Fialové oči sa zaleskli. Potešenie a krutosť prečítala bezchybne. Za jeho týranie sa pomstí, to vedela. Nemala ale inú možnosť.

Čiernovláska v tmavých šatoch s nespočetným množstvom rán na tele sotva kráčala ku Konohe. V ruke na obranu kunai, avšak žiadna iná zbraň. Jej výzor budil dojem nevinnej bezbrannej dievčiny, presne ten dojem potrebovala. Chýbalo len pár metrov ku bráne, jej telo ju zradilo v najnevhodnejší moment. Padla na prašnú zem. Potichu zasyčala, dostal sa jej do rán prach.

Strážci brány zacítili nepatrný kúsok chakri. Hnedovlások s obväzom okolo nosa a čelenkou na čele očami hľadal pôvodcu. Nikoho nevidel. Bránu neopustil. Mohla to byť pasca. Jeho hnedovlasý kolega prevrátil oči v stĺp. Vyskočil na strom. Na cestu z tej výšky videl lepšie, keby niečo, má moment prekvapenia. Uvidel zakrvavenú postavu dievčaťa na ceste. Modré šaty pripomínali skôr cáry. Zamračene k nej zaskočil. Ani by mu len nenapadlo, že by to mohol byť nepriateľ. Zdvihol ju. Odniesol do nemocnice. Kde čakal na výsledky.

K jej prekvapeniu u jej postele nadobudnutí plného vedomia, stál strážnik čo neustále spolu so svojím parterom spí, Kotetsu. Obočie, ktoré sa vytvarovalo do linky, jasne naznačovalo, že čakala niekoho iného. Bola pre nich neznámou, prečo ju teda nepoctil Hokage návštevou? To chcela tak moc? Nie, určite ju dal prekontrolovať. Je otázkou času, kedy sem zavíta. Oči sa jej vyjasnili, obočie vyrovnalo, s úsmevom privítala nečakanú návštevu. "Som Vám vďačná za záchranu života, utiekla som z Kiri. Prenasledovali ma." Hnedovlasého strážcu prepadol hnev. Ako si mohli dovoliť prenasledovať tak malé dievča, naopak musel uznať, že ju obklopoval závej tajomna. "Sem sa nedostanú, neboj sa. Všetko vysvetlíš Hokage-sama, určite ťa tu nechá." Jej úsmev sa vyjasnil. S tým počítala. Vykoná všetko čo plánuje bez zbytočných zádrhelov. Šťastie jej prialo. Strážca ešte niečo rozprával, no čiernovláska bola zahĺbená v myšlienkach. Jej návrat sa konečne uskutočnil. Len ju zaujímajú reakcie Kai a Kei. Saiko ju neprivíta moc priateľsky, obe vedeli, kde a s kým skončila.