Cursed boy

kapitola 4

Vošli sme do tmavého podniku, kde vôbec nebolo vyvetrané. Bolo tu cítiť veľa alkoholu a hlavne cigarety, kvôli ktorým ma dusilo.

„Ahoj kráska." nejaký starý chlap narušil môj osobný priestor a ja som na neho vrhla nevrlý pohľad.

„Odpál." Beth ho buchla do ramena a zatiahla ma pod tmavočervený záves. „Tu nás nebude nikto otravovať."

„Teba som tu nikdy nevidel, si tu nová?" neznámy študent s krásne opálenou pokožkou a talianskym prízvukom, po ktorom mi na tele naskakovala husia koža, mi podal do ruky pohárik, ktorý som odmietla.

„Oh, ja nepijem." usmiala som sa na neho a očami hľadala Beth, ktorá niekam zmizla.

„Mala by si si so mnou jeden dať. Je to dobrý pocit. Úplne vypneš." nejaký divný hlas v mojej hlave mi hovoril, že tomu chalanovi môžem veriť a vzala som si od neho jeden pohárik s modrou tekutinou.

„Tak na teba." štrngol mi do pohárika a pozrel mi hlboko do očí. Rukou chytil moju, kde som mala alkohol a pomaly mi ju presunul k ústam bez toho, aby prerušil očný kontakt.

„Do dna!"zaziapal na celý podnik a vylial do seba modrú vodu. Spravila som to isté a skrivila som tvár od znechutenia. Pálivá voda sa mi presunula dole hrdlom až do žalúdka a po tele sa mi rozlialo príjemné teplo.

„Vyzeráš dobre."pozrel na mňa ešte raz, kým sa mi nestratil z očí.

„Doniesla som nám drinky!" Beth ku mne pritancovala s dvoma pohármi na víno, kde boli kúsky ovocia a na vrchu bol malý dáždniček.

Ochutnala som trocha z pohára a na jazyku sa mi objavila sladká chuť manga. Drink, čo mi doniesla Beth bol oveľa lepší, lebo nepálil ako tá modrá voda od neznámeho študenta. Pravdepodobne bol s niečím zmiešaný.

„Ideme tancovať!" nejaké dievča chytilo mňa aj Beth za ruku a vzalo nám z rúk drinky, ktoré sme za tu chvíľu nestihli dopiť.

„Juchúúú." Beth zahvízdala a stiahla ma na parket.

„Toč sa." obkrúcala sa okolo môjho tela ako had a ihneď som chytila jej energiu. Zatočila som bokmi a priblížila sa viac k nej, no na páse sa mi objavili ťažké ruky, ktoré ma posunuli naspäť dozadu.

„Uvoľni sa." pri uchu sa mi objavil hlas neznámeho chalana, ktorý ma pred chvíľou dopoval alkoholom a ja som sa nechala unášať hudbou.

Pretočil ma tvárou k nemu a rukami ma pritiahol úplne na telo. Napravil mi neposlušné vlasy, ktoré sa objavili pri mojich perách a prstom mi ich zastrčil za ucho. Prešiel mi po líci a vzal ma za krk.

„Alessandro."naklonil sa k môjmu uchu, aby som ho cez ten dav počula a pritlačil ma za boky bližšie k nemu. Jeho blond vlasy mu spadli pred oči, keď sa usmial a daroval mi drobnú pusu na líce a usmial sa na odchod.

„Pi!" Beth mi do ruky podala pohárik s červenou farbou alkoholu a hneď som ho do seba vyliala.

....

„Som-m opi-tá." smiala som sa nad tým, ako sa mi plietol jazyk a nevedela som zdvihnúť nohu na prvý schod.

„Netipoval som ťa na dievča, ktoré pije." ozval sa za mnou veľmi známy hlas a potešila som sa.

„Ja-a, bol to om-myl." podarilo sa mi vystúpiť na prvý schod a Blakeova ruka ma podoprela o chrbát.

„Kde máš kamošku?" zvedavo sa ma opýtal a spolu sme vyšli na čerstvý vzduch do tmavej noci.

„Do rite, riti! Koľko je hodín?" obrátila som sa na Blaka a snažila sa nájsť svoj mobil. Super, niekde som ho tam nechala. Dúfam, že Beth napadne mi ho vziať.

„Je asi desať." pozeral na mňa akoby nikdy nevidel opité dievča. O môj bože. Čo ak vyzerám hrozne? Mám tie šaty dobré? Čo moje vlasy? Sú ešte stále rovné? Och, nie. Určite vyzerám hrozne. Cítim to.

„Čo ti je smiešne?" hodila som na neho nepríjemný pohľad, keď sa začal potichu smiať.

„Prepáč." ospravedlnil svoje neslušné správanie, ale nezobrala som to.

„Potrebujem zavolať mame." zo strachu o to, že ma mama asi zabije som bola mihom sekundy triezva a zapla som všetky svoje myšlienky.

„Pôjdem s tebou." jeho hlas sa zmenil na starostlivý a ja som sa pousmiala.

„Ešte pred chvíľou si sa mi smial." prekrížila som si ruky cez prsia, lebo som si uvedomila, aké je vonku chladno.

„Keby sme boli v romantickom filme, tak by som cez teba hodil mikinu." poznamenal a zložil si z hlavy kapucňu.

„Nie. Keby si bol gentleman, tak mi dáš svoju mikinu." opravila som ho a zahriala si dlane.

„Ja-a." chcel niečo povedať, ale zastavil sa. Rozopol zips na mikine a zhodil si ju z ramien. Priložil si dlaň na jeho krk, aby schoval svoje jazvy a ja som k nemu pristúpila.

„Nemusíš ich schovávať." zložila som mu ruku vedľa tela a navliekla sa do jeho obrovskej mikiny. Teda, pre mňa bola obrovská. Jemu bola akurát.

Oviala ma jeho jednoduchá vôňa, ktorá mi pripomínala život pri mori a preplietla som naše prsty.

„Som opitá. Zajtra si to pamätať nebudem." pozrela som dole na naše ruky a vyrazila som vpred.

„Čo si vlastne robila v tom bare?" jeho tmavohnedé oči našli moje a zahanbila som sa.

„Robíme spolu len projekt. Nemusíme sa spoznávať." oplatila som ho vetou, ktorú použil na mňa a pousmial sa nad mojou výhrou.

„Rozumiem." cítila som, ako sa mi očami zarezáva hlboko do duše a ja som sa mu otvorila. Keby vedel čítať myšlienky, tak by mal teraz možnosť ma čítať ako otvorenú knihu.

„Viem, že sa nemám pýtať žiadne osobné otázky, ale máš dvojča?" pozrela som sa do zeme a spomenula si na prvý deň školy, keď som narazila do úplne istého človeka s čiernymi vlasmi a modrými očami.

„Áno." zakašľal a poškrabal sa na krku. Znervóznel.

„Ako sa volá?" moja otázka ho zaskočila.

„Mar-" prešiel si prstami cez vlasy. „Manuel." je to veľmi zlý klamár.

„Už sme tu." pustil mi ruku a ukázal na môj dom. Vyzeral, že sa mu uľavilo.

„Vďaka." prikývla som mu a potichu som odomkla dvere. Vzdychla som si, keď sa z maminej izby neozval žiadny hlas a pozrela som sa na svoj odraz v zrkadle. Ó. To nie. Zabudla som Blakovi vrátiť mikinu.

Otvorila som znova vchodové dvere, ale Blake sa už stihol vypariť.

S tým chalanom sa niečo deje a ja to zistím, pomyslela som si a hodila sa do postele, ktorá ma zabalila do svojich perín.