Cursed boy

kapitola 6

„Máš pri sebe ten slovník, s ktorým si to prekladal?" ťukla som ho po ruke, keď sme parkovali pri mojom dome.

„Prečo?" vypol motor a otočil sa celým telom ku mne. Ukázala som mu roh denníka, v ktorom sa niečo písalo a bolo to zakryté nejakým odtrhnutým papierom. Opatrne som ho odlepila, ale odtrhla som aj trocha nápisu.

„Ukáž." pretočil denník k sebe a zapozeral sa na malé písmenka.

„Staré veci ti neukážu novú cestu." zdvihol pohľad na mňa a zapol myslenie.
Ako je možné, že to prečítal bez slovníka?

„Denník." napadlo mi. „Musí tam byť ešte jeden." vyskočila som z auta a rýchlo som sa ponáhľala odomknúť dvere. Nepozerala som za seba, len som vybehla hore po schodoch do izby starého Bernarda a vyšplhala som sa na najvyššiu poličku.

„Čo do riti robíš." Blake pribehol popod mňa.„Spadneš." priblížil sa ku mne a nadvihol ruky, no hlavu mal sklonenú.

„Niečo tu je." nahla som sa viac dopredu, aby som to dočiahla a polica sa zahojdala.

„O môj bože. Poď dole. To si fakt nemohla použiť rebrík?" ukázal na rebrík, ktorý bol presne na túto funkciu a zhrozene na mňa pozrel.

„Buď ticho a chytaj ma." potiahla som šnúrku denníka a zoskočila som do Blakových rúk.

„Dosť veríš niekomu, koho nepovažuješ za kamaráta ." opatrne ma položil na podlahu, ktorá pod nami zavŕzgala a ja som mu darovala úsmev.

„Dosť pomáhaš niekomu, komu stačilo len podať rebrík." odbila som ho a položila denník na stôl.

„Plavili sme sa... Blake, je to písané normálne." stiahla som ho za rukáv k sebe a nadýchla sa. „Plavili sme sa po veľkom močiari v novej loďke zvanej Biba a skúmali sme najhlbšie časti dna. Spolu po boku s pánom Garissom sme hľadali takzvané duše plné temnoty." pozrela som na Blake a prisunul si denník k sebe.

„Na vode sme boli šesť dní, keď na nás zaútočili. Posádka padala do ešte mepreskúmaných vôd a nevynáral sa z nej nikto. Nám bohatým sa podarilo uniknúť na súš,... tu sa mení fond písma." ukázal na krivé písmo, ktoré sa dosť líšilo od predošlého. „...kde som skonal." Blake na mňa nechápavo pozrel a otočil stranu.

„Dopísal to Garrisom." popretáčal stránky denníka, ale boli prázdne.

„Ten vedľa Bernarda musel byť on." otvorila som prvý denník a ukázala na fľak atramentu. „Garissom."

„Notbuk. Dones ho." Blake si prečítal ešte raz zápisky pána Bernarda a ja som sa začala smiať.

„Je to notebook." pri mojej oprave prevrátil očami a odignoroval ma.

Vošla som do izby,kde som zapla notebook a do prehliadača som naťukala Garrisom a Bernard. Vyskočilo mi veľa okien, z čoho som bola prekvapená. Tí dvaja boli známi.

„Býva v meste Augusta." zakričala som, aby ma Blake počul, ale objavil sa mi hneď za chrbátom.

„Vyzerá to tak, že si spravíme výlet." vzal mi notebook z rúk a klikol na ikonku mapy. Zvolil trasu a vyhodilo mu trištvrte hodiny.

„Prečo tam vlastne ideme? Môžme len spraviť projekt." pozrela som na Blaka, ktorý sa zamračil.

„Vážne ťa to nezaujíma?" strčil mi pred oči denník a ja som pokývala hlavou.

„Ani nie. Najradšej by som jej odovzdala projekt a mala to všetko z krku." povypínala som notebook a zvalila sa na posteľ.

„Môžeš ukázať tvojej mame, že morské panny neexistujú." táto veta mi vzala pozornosť.

„Máš pravdu." vstala som z postele a otvorila som skriňu, z ktorej som mu podala jeho mikinu.

„Čo robíš?" Blake bol prekvapený a zodvihol ruky.

„Ideme na výlet." zošla som dole po schodoch a vzala si balenú vodu.

„Teraz? Akože teraz hneď?!" chytil sa za hlavu a čakal, kým mu odpoviem, že si robím srandu. No nič také som nerobila. Vážne som tam chcela ísť.

„Zvládneš to odšoférovať, nie?" pozrela som na neho a hodila mu maminu navigáciu. Hádam sa nebude hnevať, že som si ju požičala bez dovolenia.

„No áno, ale, veď."

„Ale veď čo?" spýtala som sa ho a obula si tenisky.

„Len tak sa chceš vypariť do iného mesta?" postavil sa predo mňa a chytil ma za lakte.

„Počuj. Nemusíme tam ísť hneď. No je sobota, takže ak budeme celý deň hore, zajtra to dospíme a cez týždeň sa vrhneme na ďalšie objavovanie." znelo to trocha divne, ale verím, že mi pochopil.

„Tak fajn." vytiahol si z vrecka kľúče a vyšli sme vonku.

„Daj si pás." pripomenul mi a hneď na to stlačil pedál plynu.