Cursed boy

kapitola 16

Pozerala som na svojho nahnevaného záchrancu. Zatínal sánku a pevne zvieral volant svojho auta. Nevenoval mi ani jeden pohľad, len sústredene pozeral na cestu pred sebou.

„Čo ťa to do riti napadlo?!" silno zavrel oči, no hneď ich aj otvoril.

„Myslela som si, že sa mu páčim." odvetila som mu roztraseným hlasom. Neviem či som sa viac bála situácie, ktorá sa udiala s Alessandrom alebo Blakových nahnevaných očí.

„Jasné, že sa mu páčiš." vyznelo to ako urážka.

„Prečo sa hneváš?" potichu som sa spýtala a pozrela jeho smerom. Odstavil auto na našej príjazdovej ceste a celým telom sa otočil ku mne.

„Prečo sa hnevám?" zopakoval moju otázku. „Lebo ničomu nerozumiem." hlasno prehltol sliny a na chvíľu odvrátil pohľad. „Bozkávaš ma a potom ideš za iným?" pozrel mi priamo do očí a mne niečo prasklo v hrudi. Ten nepríjemný pocit sa mi rozlial po celom tele a začali sa mi klepať ruky.

„Blake.."

„Nehovor." prerušil ma. „Je mi to jedno. Projekt sme odovzdali. Už sa viac baviť nemusíme." otočil sa k volantu a dal mi tým najavo, že táto debata sa skončila.

„Pohádala som sa kvôli tebe s kamarátkou." nič lepšie mi nenapadlo.

„To už je tvoj problém." stále sa na mňa odmietal pozrieť.

„Prečo si pre mňa prišiel?" obrátila som tému na neho.

„Ten chalan ti niečo mohol spraviť." mal pravdu. mohol mi niečo urobiť, no stále to nevysvetľuje, prečo prišiel on.

„Prečo ťa trápi, že mi mohol niečo urobiť? Veď sme len partneri na projekt, ktorý sme už odovzdali." vrátila som mu to.

„Máš pravdu. Mohol som ťa tam nechať."

„Ale nenechal." otočila som sa k nemu a nadýchla sa. „Prečo?" dobýjala som sa svojej odpovede.

„Vážne?" prudko sa otočil ku mne. „Vážne to chceš vedieť?" buchol po volante a zľakla som sa.

Pokývala som jemne hlavou aby si nezmyslel, že som sa vzdala.

„Záleží mi na tebe. Je mi jedno ako debilne to vyznie, ale nechcel som ťa vidieť v rukách toho idiota. Je to obyčajný hajzel a dievča ako ty je pre neho prvá liga, do ktorej sa nikdy nedostane." sršal mu z očí hnev. „Ale nevyberieme si do koho sa zamilujeme však? Môže to byť aj ten najodpornejší človek, ale srdce sa neriadi pomocou mozgu. Ak sa teda zamilujeme, tak sme v riti." pousmial sa nad svojim nahnevaným vtipom a ja som nerozumela kde je odpoveď na moju otázku.

„Prečo si tam teda prišiel?" pozrela som na neho s malými očkami a dúfala som, že mi nevynadá.

„Došľaka! Nechápeš, čo ti tu stále hovorím?!"rozhodil rukami.

„Scarlet!" zo záhrady nás prerušil mamin krik. Už len tá tu chýbala.

„Mala by si ísť." mykol hlavou k domu, kde sa pred chvíľou ozýval mamin hlas.

Nikdy netreba moju mamu nechať dlho čakať.

„Vtom prípade už choď." sklonil hlavu k volantu a ja som sa posunula ďalej od neho.

Urobil to znova.

Odpovedal mi na moju myšlienku.

„Čo si zač?" zamračila som sa na neho a pripravila sa na rýchly odchod.

„Hm?" nepochopil moju otázku.

„Prečítal si mi myšlienky." nadýchla som sa a vystúpila som pomaly z auta. „A nie prvýkrát."

„Nie." zakryl si tvár dlaňami a utrel si čelo.

„Čo si do riti zač?" zakričala som na neho z plných pľúc a oprela sa o dvere auta.

Blake sa ku mne pomaly otáčal a zdvihol pohľad do mojich očí. Okolo jeho zreničiek sa objavila svetlomodrá farba oceánu.

„Som netvor." pridal na plný plyn a s piskotom pneumatík sa stratil z môjho pohľadu.