Cursed boy

kapitola 11

„Konečne si tu." víta ma Beth v lavici.

„Dobré ráno aj tebe." posadila som sa pred ňu a otočila sa jej tvárou. Držala pred sebou môj nádherný mobil, ktorý som jej hneď uchmatla a dala ho do vrecka.

„Kde si sa v ten večer vyparila? A kde si vlastne bola cez víkend? Vôbec som sa s tebou nevedela spojiť." nahodila na tvár nahnevaný výraz a čakala na vysvetlenie.

„Bola som opitá, tak som šla domov. Cez víkend som pracovala s Blakom na projekte."

„Oh. Ehe. Tak už rozumiem." mrkla na mňa očkom.

„Bože. Beth. Boli sme v meste za jedným pánom a potom zavreli cesty na dedine, takže sme tam museli ostať spať."

„Spolu?!" vyvalila na mňa veľké modré očiská a pozrela na vchodové dvere. Všimla som si zimomriavky na jej rukách, preto som sa ani neotáčala.

„Mohli by sme sa po škole stretnúť?" zacítila som prievan, ktorý sa ku mne dostal, keď sa Blake zohol.

„Hm-m. Okej." povedala som to Beth, ale bolo to myslené jemu.

Pobúchal mi po stole a odkráčal na svoje miesto.

„Prečo sa chce s tebou stretnúť?" Beth sa ku mne nedočkavo nahla a skúmala môj výraz. „Však ste sa spolu vyspali?!" povedala to hlasnejšie než chcela a rýchlo si zavrela ústa. No Blake na nás už pozeral a tušil o čom je reč.

„Zbláznila si sa?" ťukla som ju po hlave,ale jej výraz sa nezmenil.

„Chcem vedieť všetko." zatrpkla sa a čakala, kým jej všetko poviem.

„Pobozkali sme sa." povedala som to moc potichu, preto som jej to musela oznámiť ešte raz.

„O môj bože!" oprela sa o stoličku, ktorá sa jej jemne nahla a potom ma chytila za obe plecia. „Aké to bolo?"

„Asi normálne." nevedela som, čo jej mám povedať.

„Asi normálne?!? Zaraď to do stupnice od jedna po desať. Desať je najlepšie."

„Nemám to s čím porovnať." sklonila som hlavu v hanbe.

„Počkať." pozrela na mňa a potom na Blaka. „Tvoja prvá pusa bola s ním?" zatvárila sa znechutene.

„Nebolo to škaredé." snažila som sa jej to vysvetliť.

„Prečo si mrhala prvú pusu na neho?" ukázala prstom na Blaka a ja som jej ho rýchlo schmatla k telu.

„Len som sa to chcela na ňom naučiť." vôbec to tak nebolo, v ten moment som cítila, že mu chcem dať pusu. Nemalo to nič spoločné s tým, že som si to chcela na ňom vyskúšať.

Ale Beth je moja jediná kamarátka a ak jej teraz poviem, že som ho pobozkala preto, lebo som chcela, tak by som bola znova za čudáčku.

„A čo Alessandro? Videla som vás dvoch v bare a musím povedať, že ste mali k sebe blízko." jej lisiačky úsmev bol vážne príťažlivý. Niežeby som bola na dievčatá, ale Beth s ním vyzerala vážne divoko.

„Nebolo to nič. Alessandro má určite frajerku."

„Nemá." rýchlo to na mňa vyhodila. „Myslím, že si mu padla do očka. Včera hovoril o nejakej nízkej čiernovláske s krásnymi nohami." zažiarili jej oči.

„Nemusím to byť ja." ale kiežby som bola.

„Si to ty! V tomto zapadákove veľa ľudí nie je. Každý sa pozná s každým a ja iné čiernovlasé dievča s krásnymi nohami nepoznám!"