Cursed boy

kapitola 13

„Urobili sme to znova." odtiahla som sa od Blakových pier a pozrela mu do zavretých očí.

„Aj tentokrát to bola chyba?" otvoril ich a pozrel na moje pery.

„Čo si myslíš ty?" spýtala som sa.

„Myslím, že ju chcem zopakovať." pousmial sa a dal mi ďalší bozk. Zodvihol nás zo zeme a sadol si na kraj postele.

V tejto pozícii ma už bolel chrbát, preto som ho posunula na mäkký matrac a nahla sa nad neho. Neprerušila som náš bozk, ale prehĺbila ho.

Chcela som sa ho dotýkať, ale bála som sa. Aj jeho ruky sa stále nachádzali na mojom páse a nehybne ma držali na mieste. Pokrútila som jemne bokmi, nech mu ich dám do pohybu, ale pevne ma chytil a zadržal na mieste.

Prestal ma na chvíľu bozkávať a posadil sa so mnou v lone.

„Mali by sme prestať." zodvihol ma z jeho nôh a posadil napravo od seba.

„Musíme dorobiť ten projekt." kľakla som k papieru, ktorý bol dokrčený a pofarbený a všimla si, že naša farebná vojna ho urobila dokonalým.

Nalepila som tam zvyšné obrázky, zatiaľ čo sa na mňa Blake pozeral.

„Ako to budeme prezentovať?" zodvihla som k nemu tvár a všimla si jeho zahĺbené oči. Aj keď sme sa nachádzali v trápnej situácii, necítila som sa nepríjemne.

„Budeš rozprávať ty." sadol si ku mne a prešiel prstom po projekte.

„Tak to teda nie!" zatvárila som sa nahnevane a Blake sa pousmial. Očividne kvôli tej farbe po celom mojom tele.

„Rozdelíme si to." potľapkala som ho po chrbáte a všimla si jeho nesúhlasný výraz.

„Zabudni." odvrkol.

„Neuzná to, ak budem rozprávať len ja. Naozaj na tú loď chcem ísť." hodila som na neho psie očká, ale nezabrali.

„Prečo tam tak moc chceš ísť?" venoval mi pohľad.

„Bude tam Beth a všetci ostatní."

„Nechceš tam ísť, však?" dotkol sa mi zápästia.

„Chcem." stála som si za svojim.

„Bojíš sa otvoreného oceánu." vystrel ukazovák. „Nevieš plávať." vystrel k nemu prostredník. „A taktiež tam nebudeš poznať nikoho iného okrem Beth, ktorá sa ti stratí." vystrel k ním prsteník a ukázal mi všetky tri pred oči. „Vynechal som ešte niečo?"

„Budeš tam predsa aj ty."

„Tak to určite nie. Ja sa tam neukážem." ustúpil.

„Lebo?" chcela som od neho nejaký dôvod.

„Proste nechcem."

„Musíš mať nejaký dôvod."

„Okej. Fajn. Bude tam veľa ľudí."

„Všetci budú zamestnaní. Nikto si ťa ani nevšimne."

„Tak teda ďakujem.."

„Veď vieš ako som to myslela." prevrátila som očami a chytila ho za zápästia.

„Dorobíme ten projekt. V škole ho odprezentujeme a potom pôjdeme na plavbu." povedala som mu náš plán, ale mykol na nesúhlas.

„No taaak." snažila som sa ho presvedčiť, ale nejak to nešlo.

„Tak fajn. Pôjdem sama. Beth sa mi niekam stratí a ja spadnem do oceánu a nikto si to nevšimne, zatiaľ čo sa budem potápať." skonštatovala som nový plán a Blake sa pousmial.

„Nepresvedčíš ma."

„Tak presvedčím niekoho iného." pomyslela som na Alessandra, ktorý určite prijme pozvanie a pôjde so mnou rád.

„Ak chceš aby som žiarlil, tak to sa nestane. Kľudne si očar svojho chlapca v ďalších krátkych šatách."

„Ako prosím?" to ma veľmi urazilo.

„Počula si." prešiel si cez vlasy, v ktorých mal stále zaschnutú farbu.

„Páčim sa mu a on sa páči mne." spomenula som si na to, že som už dvakrát bozkávala Blaka, zatiaľ čo Alessandro nedostal ani jednu pusu.

„Takže som predsa len panáčik na bozkávanie." postavil sa na odchod, ale zastavila som ho.

„Nie. Tak to nie je."

„Ako to potom je?" zohol si tvár ku mne a čakal.

„Ja-a.." ani som nevedela ako to je.

„Chápem." položil mi ťažkú ruku na plece a obišiel ma.

„Blake!" zišla som dole po schodoch za ním a práve otváral vchodové dvere.

„Blake!" dobehla som ho, keď si sadal do auta a pozrel mi hore do očí.

„Verím, že sa mu budeš páčiť, aj keď sa mu ukážeš v roztrhanom tričku." mrkol a vycúval na cestu.

Odišiel.

A aj tentokrát sa zabudol odzdraviť.

.....

Bolo ráno a čas odovzdať projekt. Blake ešte nikde nebol, tak mi dovolila to odprezentovať bez neho.

„Musím uznať, že som sa pri tomto projekte veľmi bavila. S Blakom, ktorý tu teraz bohužiaľ nie je," pousmiala som sa. „sme dostali za úlohu morské panny. A veľa z vás asi verí v to, že neexistujú, ale mylne. Prešli sme históriu spojenú s týmto mestom a dozvedeli sa veľa zaujímavých vecí. Legenda hovorí, že morské panny existujú, no nie sú podobné malej morskej víle z rozprávky." ukázala som na obrázok človeka, spojeného s rybou, ktorý bol kedysi morskou pannou a nadýchla sa. „toto sú oni." prešla som po celej triede a každému ukázala obrázok, nad ktorým sa zdesili.

„Najlepšie na tom projekte však bolo to, že som mala možnosť spoznať človeka ako je Blake. Väčšina z vás nevie ako vyzerá a prekvapím vás. Je to naozaj pohľadný chalan." celá trieda sa začala smiať.

„Prirovnala by som ho k starcovi, ktorý stále mudruje a vyzerá pri tom dokonale, takže ho nedokážete obachať po hlave lopatou." znova sa zasmiali.

„Chodili sme spolu po stopách denníka starého Bernarda." zodvihla som k hlave denník a ukázala ho triede. „Doviedol nás na veľa miest, aj keď sa poklad nakoniec nachádzal v jeho izbe."

„Čo v ňom bolo?" spýtal sa ma nejaký chalan v triede a ja som mykla plecami.

„Nedostali sme sa k nemu. Je pod podlahou, ktorú sme nevedeli rozbiť."

„Potrebujeme to vedieť." zodvihol ruky a pozrel sa na triedu, ktorá prikývla.

„Myslím, že pravda nie je vhodná našim ušiam." všetci spozorneli. „Nie sme na ňu totižto pripravení."

„Ale no taak." vzdychli.

„Myslím, že slečna Barnesová si dala s tým veľa námahy, tak si zaslúži potlesk." upozornila triedu profesorka Petrishová a začala tlieskať. No nikto sa k nej nepridal.

„A čo Blake? Chodíš s ním? Obaja ste čudní, hodíte sa k sebe." nezaregistrovala som, kto to povedal, ale zaskočil ma.

Veď už nemám byť divná. Mám byť normálne dievča.

„Sme len parťáci." hlasno som preglgla a sadla si do lavice. Za dverami sa náhle objavil zamaskovaný Blake v kapucni a sadol si na svoje miesto.

Venoval mi malý pohľad, ale mne sa v hlave prehrávalo jediné slovo.

Čudáčka.

Čudáčka.

Čudáčka.

Čudáčka.