Cursed boy

kapitola 8

Vychádzali sme z tretieho hotela, kde nám aj tentokrát povedali, že nemajú voľné izby.

Blake bol z toho tak vytočený, že mal chuť roztrieskať  hlavu o volant.

„Verím, že v Riccardovi budú voľné izby." nastavila som navigáciu do štvrtého hotela a schúlila sa do klbka. Bol už večer a dosť sa ochladilo, preto som sa modlila nech sme už konečne v posteli. Teda, nie akože spolu. Ja v jednej a Blake v druhej.

„Prehoď cez seba mikinu." zo zadného sedadla mi podal mikinu, ktorú mi včera požičal a ja som mu prikývla na poďakovanie.

Zapla som nahlas rádio a oprela si hlavu o opierku. Pozerala som na budovy, ktoré sa mihali okolo nás a započúvala sa do slov.

Somethimes it's hard to face reality, oh, oh
Even though you might get mad at me, oh, oh
Somethimes it's hard to face reality

Don't be afraid to stand alone
Don't be afraid to stand outside your comfort zone
I know it's hard away from home

And it ain't easy all alone
Relationships over the phone
Talkin' to your significant other all night long

Somethimes it's hard to face reality, oh, oh

„...oh, oh.." Blake sa pripojil k Justinovi a mne to na tvári vyčarilo další úsmev.

„Si hrozný spevák." pozrela som na neho a on sa falošne urazil.

„Aspoň spievam." prepol stanicu a ukázal mi, nech sa ukážem.

„Nepoznám to." z rádia sa ozývala Shakira, ktorú som poznala veľmi dobre, ale nechcela som spievať.

„Takže poznáš len depresívne a opúšťacie pesničky." prepínal, kým nenašiel ďalšiu smutnú, ale márne.

Niekto mi prial, aby tam žiadna depresívna teraz v rádiu nehrala.

„Vyzerá to tak, že máš šťastie." pozrel na mňa očkom a zabočil na parkovisko ďalšieho hotela.

„Konečne." zhodila som si z nôh mikinu a obliekla si ju normálne. Počkala som na Blaka, ktorý si pozamkýnal auto a spolu sme vošli cez sklenené dvere.

„Ako vám pomôžeme?" milý vrátnik sa na mňa usmial veľkými zubami a ukázal nám, nech podídeme bližšie.

„Potrebujeme dve izby na jednu noc." Blake sa ujal rozprávania a z peňaženky vytiahol kreditku.

„Dve?" vrátnik pozrel do notebooku a zamračil sa. „Voľná je len jedna." pozrel na nás a čakal odpoveď.

„Berieme ju." Blake mu podal kreditku a ja som sa na neho škaredo pozrela.

„Blake." chytila som ho za rameno a ukázala vrátnikovi, aby čakal. „Voľná je len jedna izba a v jednej izbe je len jedna posteľ." upresnila som mu, keby to náhodou nevedel a chytil sa za hlavu.

„Nezvládnem už viac šoférovať a ty v tých kraťasoch umrzneš." pozrel na moje nohy a ja na neho.

„Fajn." prikývla som a ukázala som čašníkovi, nech pokračuje.

„Doniesť vám na izbu aj večeru?" pozrel na nás milým úsmevom a ja som ho začala milovať.

Zjedla by som aj slona.

„Veľké porcie, prosím." Blake si vzal platobnú kartu naspäť a podal mi kľúče od izby.

„Večera je už na mňa." vybehla som hore schodami, ale Blake ma v polovici zastavil a omylom ma stiahol k nemu. Narazila som mu do hrude a naše tváre sa stretli nebezpečne blízko od seba.