Vošli sme do malej reštaurácie, ktorá ma hneď oslovila.
Všetko tam bolo v starom štýle a najviac ma očarila vôňa. Bolo tu cítiť krásne jedlo a prišla som na to, že som už naozaj dosť hladná.
„Prosím." Alessandro mi odsunul stoličku, aby som si mohla sadnúť a podal mi menu, ktoré bolo na stole.
„Vďaka." slušne som sa mu poďakovala a otvorila som hárok tvrdého papiera.
Vyskočili na mňa neznáme sumy a trocha som sa zahanbila. Čo ak je to za syrové cestoviny moc?
„Deje sa niečo?" Alessandro ma chytil za ruku a preskúmal môj znepokojený výraz.
„Neviem koľko to stojí a či tu mám dosť." pozrela som sa na symbol eura a zapýrila sa.
„Pozývam ťa. Nepozeraj na ceny." venoval mi sladký úsmev a ukázal na jedny cestoviny.
„Vždy, keď tu sedím, tak si dám tieto. Nikdy v živote som zatiaľ nejedol lepšie."
Pappardelle pasta with Meat Ragu....12€
„Prečo by sme mali potom rušiť tradíciu?" zavrela som menu a Alessandro privolal čašníka, ktorému povedal našu objednávku.
Nečakali sme dlho, lebo okrem nás dvoch tu bol len jeden človek pri barovom pulte, ktorý do seba hádzal panáky.
Pekne upravený čašník nám obom doniesol hlboké taniere s kopou cestovín a nalial nám červené víno, do rozkošných pohárikov bez stopky.
„Je im tu jedno, že nie sme plnoletí?" nechápavo som pozrela na Alessandra a on sa pousmial.
„Vitaj v Európe." zdvihol pohár a ja som urobila to isté. „Tu sú ľudia plnoletí v osemnástich a decká začínajú piť v pätnástich."
YOU ARE READING
Cursed boy
FantasyĎalší nový domov. Sťahujeme sa s mamou z miesta na miesto ako kočovníci a to kvôli jednej nereálnej blbosti. Morské panny. Doteraz som o ich existencii pochybovala, ale pri hľadaní dôkazov s tajomným chalanom po mojom boku som si uvedomila, že nie...