Ďalší nový domov.
Sťahujeme sa s mamou z miesta na miesto ako kočovníci a to kvôli jednej nereálnej blbosti.
Morské panny.
Doteraz som o ich existencii pochybovala, ale pri hľadaní dôkazov s tajomným chalanom po mojom boku som si uvedomila, že nie...
„Dáš si polievku?" mama ma privítala pevným objatím s radosťou, že som konečne doma a ja som nasadila na tvár falošný úsmev.
Prepáč mama, ale fakt mi jeden chalan dosral celú náladu a to jedným bozkom a nakoniec sa na mňa ani nepozrel, zatiaľ čo mi do úst vopchal celý jazyk.
Ale bolo to veľmi príjemne.
„Nie som hladná." vybehla som hore po schodoch a pozrela sa cez okno na žltý kvet. Vôbec som nevedela, čo je to za druh a pravdupovediac mi to bolo jedno.
Vzala som si zo skrine staré montérky a pršiplášť a vybrala sa vykopať ten idiotský poklad, ktorý tak moc chceme.
„Kam to ideš, pre milosť?" mama sa pri pohľade na mňa zhrozila. Nečudujem sa jej. „Dnes sme pozvané na večeru ku Simmonsnovým."
Ku komu?!
„Ku komu?" spýtala som sa jej to tak potichu, že som jej otázku musela zopakovať druhýkrát.
„Je to môj kolega a pozval nás na večeru. Myslím, že majú syna v tvojom veku."
Oh. Tak toho syna veľmi dobre poznám. Dnes mi totižto do úst vopchal jazyk.
„Nemôžem to prijať. Potrebujem si dorobiť projekt. Zajtra ho odovzdávame." viem, že som klamala a že mi to išlo neskutočne dobre, ale musela som.
Robím to pre dobro nás oboch, mami.
„Odovzdáš ho v iný deň." usmiala sa na mňa a stále skúmala môj outfit.
„Mamaaa. Je to úloha na zajtra."
„Tak ti dám ospravedlnenku." mrkla na mňa a ukázala mi, nech sa idem okamžite prezliecť.
„Jasné, ale keď tú ospravedlnenku potrebujem ja, tak mi ju nikdy nenapíšeš." nahnevala som sa a otočila sa jej chrbátom.
„Už nech ideš robiť v tom.." ukázala prstom na moje oblečenie. „..outfite hocičo, vráť sa do štvrtej. Ideme na večeru k Simmonsnovým a hotovo." vedela som, že je to jej posledné slovo, preto som si rýchlo obula červené čižmy a vybrala sa k záhradnému domčeku, v ktorom sa dúfam nachádza nejaká lopata.
Celá zem bola od blata a ja som sa zašpinila hneď pri prvom kroku. Odomkla som drobným kľúčom drevené škrípajúce dvere a chvíľu som počkala, kým si moje oči privykli na divne osvetlenú miestnosť.
Domček bol zvnútra väčší ako sa navonok zdá.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Biely nábytok bol ošúchaný a dvierka na skrinkách sa nedali zavrieť. Po stenách a na zemi boli povešané zoschnuté bylinky spolu s porozbíjanými fľašami. Okná boli tak špinavé, že nebolo možné v nich vidieť vlastný odraz a niektoré z nich boli dokonca polepené papiermi. Nerozumiem, ako tu taký papier mohol prežiť, ale obrázky na nich boli krásne čitateľné. Všetky mali samozrejme niečo spoločné s morskými paniami a v pravom dolnom rohu sa nachádzal podpis.
