...A možno sa už poznáme (adventný kalendár 2021)

8. Laurence

„No a tak som prišla k tej malej jazvičke tu na ukazováku," Carolline zodvihla ruku a ukázala mi malú bielu čiarku na jej prste.

Prikývol som: „Zaujímavé."

„Máš ty nejaké jazvy?" opýtala sa ma hnedovláska a podoprela si hlavu rukami.

„Nie, asi nie," odpovedal som mierne nervózne.

„Škoda, jazvy na mužoch sú podľa mňa celkom sexy," povedala Carolline a mierne sa zasmiala.

Všetko vo mne kričalo, aby som sa proste zdvihol a ušiel z toho miesta. Sedeli sme v malej mestskej kaviarni, popíjali príliš málo sladkú kávu a rozprávali sa o takých hlúpostiach, že som si mal z toho chuť otrieskať hlavu o stenu. Carolline, Bradová sesternica, bola síce na živo ešte krajšia ako na fotke, no extrémne nudná. Keď som sa jej opýtal na jej koníčky povedala, že má rada hudbu a kamarátov, no keď som sa jej opýtal na to, akú hudbu len pokrčila plecami so prázdnym úsmevom. Keď som sa jej spýtal, ako sa jej darí v škole povedala, že nemá rad školu, zasmiala sa a tam to končilo. A potom mi asi päť krát opísala svoj prototyp dokonalého chlapa, do ktorého som navonok možno zapadal, no vnútorne teda jednoznačne nie.

Netušil som, že sa budem niekedy v živote na rande nudiť viac ako na hodine chémie v škole, no Caroline sa to očividne nejak podarilo.

„A čo súrodencov, máš nejakých," opýtal som sa jej keďže som už fakt nevedel, o čom sa rozprávať a ona nevyzerala, že plánuje sama od seba začať nejakú záživnú konverzáciu.

„Mám aj brata aj sestru," ozvala sa Carolline.

„A aký máš s nimi vzťah," opýtal som sa dúfajúc, že sa tak možno dostanem k aspoň trochu hlbšej konverzácií.

„fajn," odpovedala Carolline a usmiala sa, „ale iný ako keď sme boli malí, už sú obaja veľký, sestra študuje dizajn."

„Aha a ako jej to ide," opýtal som sa neprestávajúc sa falošne usmievať.

„Neviem," povedala hnedovláska a opäť sa zasmiala tým nechutným falošným chichotom.

Bol som z nej totálne zúfalý. S náhodnými ľuďmi na internete som mal lepší rozhovor ako s ňou. Tušil som, že nebude povahovo úplne môj typ, ale fakt som nevedel, že môže byť nejaké dievča až takto veľmi nudné. To aj s Connorom, ktorý nevie pravdepodobne hovoriť o ničom inom ako o tom ako je škola nanič a buchty a chlast super by som mal záživnejšie rande ako s ňou. Pri tej myšlienke som sa musel pousmiať.

Carolline sa zahľadela na svoje nechty a aspoň na moment prejavila v tvári inú emóciu ako falošný úškrn: „Oh nie zlomil sa mi nechet. A to bol čerstvo nový!"

Navonok som sa súcitne usmial, no vnútorne som kričal. Ak tu budem ešte chvíľu tak sa asi zbláznim. Chcel som zaliezť domov a písať si s Troyom a inými ľuďmi na nete, ktorí ma chápali a hlavne, ktorí boli schopní viesť normálne hlboké konverzácie o niečom. Vedel som, že musím jednať.

„Carolline ja," začal som, cítiac ako rýchle mi tlče srdce. Takéto veci som nerobil rád.

„Je mi to hrozne ľúto, ale ja myslím, že toto nebude klapať."

„Prečo," opýtala sa ma skutočne nešťastne hnedovláska a pozrela sa na mňa smutnými očami, „povedala som snáď niečo zlé?"

„Nie to nie," povedal som, no Carolline ma v momente prerušila, „tak som snáď škaredá?"

„Nie určite nie si, vôbec nejde o teba, ide o to, že," spanikáril som, nedokázal som nič vymyslieť a tak som povedal snáď tu najväčšiu sprostosť, akú som v danej chvíli mohol vypustiť z úst, „ja, nechcel som to povedať mojim kamarátom, takže oni to nevedeli, ale ja už niekoho mám."

Carolline sa zamračila: „Prečo si potom na toto rande šiel?"

Cítil som, ako strašne sa potím. Vedel som, že sa budem musieť veľmi snažiť, aby som z tohto klamstva nejak vykorčuľoval: „Ja som nechcel, ale Brad ma k tomu presvedčil a ja som sa bál mu povedať, že niekoho mám, tak som na to prikývol."

„To je úplná blbosť," vykríkla Carolline a vyskočila zo stoličky, „keby si naozaj s niekým bol, tak mu to povieš a na rande nejdeš."

„Ja... vieš," začal som absolútne neisto a v tej chvíli mi z ničoho nič prišiel na um Troy. Nevedel som prečo, možno pretože som si po celú dobu prial, aby oproti mne miesto Bradovej sesternice sedel on, no v tej chvíli som dostal nápad, „no vieš, pretože je to ešte celé také čerstvé a je to longdistance vzťah, tak som to ešte nechcel úplne rozvádzať pred kamarátmi, sám som si na to ešte úplne nezvykol."

Hnedovláska chvíľu ešte mlčala, jej inak plné pery sa zmenili na úzku čiarku.

Napokon sa ku mne nahnevane otočila chrbtom a s výkrikom: „Tak ti teda ďakujem za mrhanie môjho času!" sa vybrala von z kaviarne, klepot jej podpätkov sa ozýval miestnosťou.

Ja som tam zostal sedieť sám za stolom, dúfajúc, že si Carolline aspoň zaplatila za svoju kávu, aj keď úprimne, neprekvapilo by ma, ak by to nechala na mne. Nešťastne som si povzdychol a odpil som si z tej mojej, aj keď mi vôbec nechutila.

Netušil som, prečo som celé to rande ukončil tak strašne hlúpym spôsobom, mohol som vymyslieť hocijaký iný dôvod, mohol som aspoň skúsiť byť milo úprimný, no nie, ja som si musel vymyslieť fiktívneho partnera. A tušil som, že prvá vec, čo Carolline urobí je, že pôjde za svojim bratrancom a celé mu to porozpráva. A ja potom budem musieť chalanom vysvetľovať veci, ktoré som skutočne netušil ako vysvetliť.

Opäť som si nešťastne povzdychol a vytiahol si z vačku mobil, aby som sa aspoň trochu odreagoval. Až automaticky som klikol na instagram a hneď na to na konverzáciu s Troyom. Nechcel som ho otravovať, ale skutočne som sa potreboval z tohto zážitku vypísať.

„Neuveríš, čo sa mi práve stalo," začal som konverzáciu smutne sa usmievajúc na obrazovku.