...A možno sa už poznáme (adventný kalendár 2021)

12. Laurence

Postavil som sa z lavičky, pričom som v rýchlosti hodil svoj mobil na vrch mojej školskej tašky.

„Čaute chalani," pozdravil som prichádzajúcich kamarátov, „prepáčte, že som tak zdrhol dnes, nemal som vôbec chuť na obed, o čom potrebujete teda hovoriť?"

Pousmial som sa, no cítil som ako rýchlo mi buší srdce. Tušil som o čo ide, moje rande s Bradovou sesternicou bolo len včera a tak nejak som predpokladal, že povedala o mojom neexistujúcom vzťahu Bradovi. A ten to určite povedal Connorovi a Michaelovi. A mňa teraz pravdepodobne čakal veľmi nepríjemný rozhovor.

„Carolline mi povedala o vašom včerajšom rande," Brad sa mierne zamračil, „že vraj si ju dosť odpálkoval s tým, že niekoho máš."

„Ja viem," odpovedal som, pričom som rýchle uhol pohľadom.

„Prečo si potom vôbec súhlasil s tým rande," Brad nechápavo rozhodil rukami, „vieš Carolline na to možno nevyzerá, ale ona je dosť citlivá a vcelku ju to celé zasiahlo."

„Ja viem, je mi to ľúto, mal som sa ozvať, ale celý ten vzťah je ešte taký čerstvý a ako som spomínal aj jej, je to na diaľku a úplne neviem ako s tým celým vynaložím," zopakoval som to, čo som povedal jeho sesternici snažiac sa znieť čo najviac smutne.

„Aj tak neverím tomu, že si nám nepovedal o tom, že máš buchtu," pokrútil hlavou Connor, „to si ma sklamal kámo."

Chcel som niečo povedať, no v tej chvíli s ozval Michael. Čo bolo zvláštne, keďže patril medzi tých ľudí, ktorí ak nemuseli nerozprávali: „Ja si aj tak myslím, že si celú tú priateľku len vymyslel."

„Úprimne, tiež mám ten pocit," povedal Brad a znova sa na mňa škaredo zamračil. V tej chvíli som proste mohol povedať, že majú pravdu, že som si to vymyslel, že žiadna moja frajerka nie je. Bol by som síce trochu za idiota a Brad by bol na mňa ešte asi pár dní mrzutý, keďže som odmietol Carolline, no skončilo by to dobre, ale ja nie. Ja som si musel obhájiť môj neexitujúci vzťah.

„Ale áno, mám," vykríkol som sám netušiac, čo robím.

„Tak, kde ste sa spoznali?" opýtal sa ma Brad, pričom mierne nadvihol obočie.

„Cez web," zamrmlal som neistí tým, čo povedať, „ona strašne pekne kreslí, tak som jej začal písať a chváliť jej kresby a nejak nás to spojilo."

Mal som chuť si otrieskať hlavu o najbližší strom. Prečo do toho zas ťahám chudáka Troya, ktorý s tým nemá ale že vonkoncom nič spoločné? No bolo to jediné, čo mi napadlo, čo dávalo zmysel, keďže moja myseľ bola v poslednej dobe nonstop zaplnená len a len ním.

Brad opäť nadvihol obočie: "Sorry brácho, ale to znie celkom dosť tak, akoby si si to celé vymyslel."

"Tak nám ju aspoň ukáž," ozval sa Connor a jeho oči mu zaiskrili tým nechutným spôsobom, ako vedeli žiariť len jemu.

"Nemám jej fotku," zamrmlal som a modlil som sa za to, aby konečne zmenili tému. A vtedy sa to stalo. Na mojom mobile naskočila nová správa, moje srdce sa na moment zaseklo a ja som si uvedomil, že v tej rýchlosti, ako som hodil mobil na môj ruksak, som mu nezamkol obrazovku.

Rýchle som sa otočil, chcel som ho zobrať a uzamknúť pred tým, ako by mohol spôsobiť nejakú katastrofu, no Michael bol rýchlejší a v momente ho chytil do ruky.

"To je ona," opýtal sa hľadiac na moju a Troyovu konverzáciu.

"Nie!" Vykríkol som v rýchlosti a chcel som mu mobil vytrhnúť, no on ho hodil Bradovi.

Trochu som si prial, aby ho Brad nechytil, aby dopadol na zem a rozbil sa na malé kúsky a skryl tak moje temné tajomstvá, no Brad mal ruky pravého hráča bejzbalu a mobil ľahko chytil.

Rýchle som sa rozbehol k nemu, v pláne vytrhnúť mu mobil, urobiť teoreticky čokoľvek, aby som ho zastavil, no Connor ma chytil zo adu a odtiahol ma: "No tak, kámo, nekaz srandu, len chceme vedieť niečo viac o tvojej buchte!"

Lenže pre mňa toto nebola sranda. Pre mňa bol ten moment bod zlomu rozhodujúci o mojom osude.

Brad hľadel na obrazovku, skrollujúc konverzáciu a tváril sa čím ďalej tým viac v šoku. Už som to nevydržal.

"Vráť mi to!" Vykríkol som pričom som sa vyšklbol z Connorového zovretia. Brad predo mnou však uskočil a pozrel sa na mňa s absolútnym sklamaním a znechutením v očiach.

"To je konverzácia z chalanom," povedal Michaelovi a Connorovi, pričom však nepúšťal zrak zo mň

"Čože?!" Vykríkol Connor, zatiaľ čo ja som hľadel na Brada neschopný jediného slova, jediného pohybu. Bol som zahnaný do kúta.

"Ty si... buzerant," prehovoril Brad tentokrát už ku mne.

"Nie, ja," začal som ticho, no Michael, nazerajúci Bradovi cez rameno ma prerušil: "To nie je to jediné... píše tam, že by rád nosil ženské šaty."

Sakra, zabudol som, že aj to je tam, napadlo mi, no vlastne to už bolo jedno. Pokašlal som si to. Veľmi a nech sa stane teraz čokoľvek bude to len moja chyba. Nie preto že som nechal obrazovku zavretú, ale preto, že som ustavične klamal všetkých okolo seba vrátane mňa. Všetko sa rúcalo a ja som len cítil ako sa vnútorne rúcam tiež.

"Veď to je úplne odporné!" Vykríkol Connor, pričom mi oboma rukami udrel do hrude. Bolo to tak nečakané, že som spadol do snehu. Nebolelo to však, moje telo bolo až príliš v šoku, aby som cítil nejakú bolesť. Len som dopadol na zem nepúšťajúc z Connora pohľad.

"Nechaj ho tak, nestojí ani za to," zamrmlal Brad a ešte raz pokrútil hlavou, "Poďme, nemá zmysel, ďalej niečo riešiť s týmto úchylakom.

Blonďák mi hodil môj mobil a bez toho, aby sa na mňa pozrel sa priam až nahnevaným krokom vybral preč.

Connor si ešte rýchlo odpľul mojim smerom, no v sekunde sa spolu s Michaelom vybral za Bradom.

"Počkajte," pošepol som, no hlas sa mi zlomil. Ani jeden z nich sa nezastavil, len Michael sa na malý moment pozrel mojim smerom, no rýchle otočil tvár naspäť. Odišli. A ja som tam zostal sedieť sám v snehu, s mojim mobilom ležiacim len kúsok odo mňa.

Vedel som, že tento deň raz príde. Že raz moje pravé ja vyjde na povrch a stratím svojich kamarátov, svoju reputáciu. No nečakal som, že tak skoro, že tak bez prípravy a hlavne, že to bude až tak veľmi bolieť.

Síce som si s nimi v poslednej dobe rozumel stále menej a menej, nemenilo to nič na tom, že to boli moji priatelia, že som ich nechcel stratiť.

Po lícach mi začali tiecť slzy a ja som si zložil tvár do dlaní.