to najväčšie ticho
počas najväčšieho kriku.
uprostred ľudí,
ktorí ani na sekundu neprestanú
otvárať ústa.
z hrdla im ide ten
najvzácnejší zvuk
no nikto ho nevníma
ani ja nie
častokrát ani oni sami.
proste len sú
s otvorenými hrdlami
no so zatvorenými mysľami.
ľudia sa radi rozprávajú
no neradi počúvajú
tak skutočne.
Počúvaš ma?
YOU ARE READING
z knihy, ktorú nikdy nedopíšem
PoetryVeNoVaNie pre všetkých, ktorí vedia vnímať. ponorte sa do mojich úprimných spovedí vám, im a hlavne sebe. písaných v kúpeľni, v obývačke, na zemi v kuchyni, v tichých častiach bratislavy a v hlučných častiach dedinky z ktorej pochádzam. jednoducho n...
