bol to večer
povedala by som aj aký deň,
ale vôbec si to nepamätám.
skratka večer.
normálny.
opäť zapadlo slnko
svetlo, oranžová obloha, tma.
vravím.
tak ako obvykle.
opäť som ušla
a sadla som si na zem.
bola rozohriata
takže som sa nemusela báť,
že prechladnem.
ani v tom mesiaci nebolo r,
tak mi to hovorievali
doma.
takže aj keď vám neviem
povedať deň
výber mesiaca sa nám zužuje na
máj,
jún,
júl,
august.
neviem či mi úplne rozumiete,
ale vlastne to je
asi jedno.
bolo jedno aký je deň,
koľko je hodín,
aký je mesiac
aj to či ma tam niekto sleduje.
za iných okolností
by som dúfala, že na mňa nikto
nezízal.
pravdepodobne by som sa aj
bála.
ale teraz keď sa aj pozeral
videl jednu z najšťastnejších verzií
mňa.
prajem mu to.
je to krásne.
YOU ARE READING
z knihy, ktorú nikdy nedopíšem
PoetryVeNoVaNie pre všetkých, ktorí vedia vnímať. ponorte sa do mojich úprimných spovedí vám, im a hlavne sebe. písaných v kúpeľni, v obývačke, na zemi v kuchyni, v tichých častiach bratislavy a v hlučných častiach dedinky z ktorej pochádzam. jednoducho n...
