som na tom mieste.
ešte tu chvíľu pobudnem.
nemyslím na nič.
iba ako odtiaľto vypadnem.
zodratá podlaha
a deravé steny.
dopadá to na mňa hlavne keď
ležím v posteli.
a z tých medzier na chrbát
fúka mi.
možno pomôže keď ich zamurujem.
aspoň na oko.
veď tu ešte chvíľu pobudnem.
YOU ARE READING
z knihy, ktorú nikdy nedopíšem
PoetryVeNoVaNie pre všetkých, ktorí vedia vnímať. ponorte sa do mojich úprimných spovedí vám, im a hlavne sebe. písaných v kúpeľni, v obývačke, na zemi v kuchyni, v tichých častiach bratislavy a v hlučných častiach dedinky z ktorej pochádzam. jednoducho n...
