dávno som nepísala
stratila som preto cit.
dávno som neplakala,
nekričala pre pocit.
uvedomujem si ťažkosť
týchto riadkov
som naozaj rada,
že nemajú svedkov.
zatiaľ.
všetky tie slova žijú vo mne.
som v pekle?
nie, som na ceste tam.
nikde nik,
zatvorím dvere na izbe.
v tme počuť vzlyk.
padám na podlahu.
z očí mi milióny sĺz vytekajú.
neutieram ich.
nemám ani dosť sily
vziať si život.
nie to ešte ho žiť.
tak čo mam robiť?
ležím a lapám po vzduchu.
dusím sa samotou
a tou hnusnou temnotou,
ktorú som sama vytvorila.
zapadlo slnko.
viem, že keď znova vyjde
musím žiť
lebo zomriem nadobro.
ani neviem čo ma desí viac.
asi si na začiatok spravím čaj.
YOU ARE READING
z knihy, ktorú nikdy nedopíšem
PoetryVeNoVaNie pre všetkých, ktorí vedia vnímať. ponorte sa do mojich úprimných spovedí vám, im a hlavne sebe. písaných v kúpeľni, v obývačke, na zemi v kuchyni, v tichých častiach bratislavy a v hlučných častiach dedinky z ktorej pochádzam. jednoducho n...
