budím sa sama v posteli.
v byte je ticho.
možno som na zlej ulici.
ako som sa sem dostala?
kde mám veci?
tohto som sa vždy bála
už keď som bola malá.
ale aj keď som vyrástla.
čo sa mi to deje,
vonku leje
a ja mám okno dokorán.
cítim majorán.
asi mi šibe.
nič si nepamätám.
viem, že sa to naozaj deje.
chcem pomôcť
všetkým dievčatám.
keď si neviem spomenúť naozaj sa to stalo?
radšej by som bola
keby nie.
príšerne má to vzalo
a strašne ma bolí hlava.
YOU ARE READING
z knihy, ktorú nikdy nedopíšem
PoetryVeNoVaNie pre všetkých, ktorí vedia vnímať. ponorte sa do mojich úprimných spovedí vám, im a hlavne sebe. písaných v kúpeľni, v obývačke, na zemi v kuchyni, v tichých častiach bratislavy a v hlučných častiach dedinky z ktorej pochádzam. jednoducho n...
