keď vidím ľudí, ktorých
živý viera,
závidím im.
veria tomu celou svojou dušou,
so zatvorenými očami
sa do toho ponárajú
ako keby sa na nich nikto nedíval.
v tej chvíli sa nachvíľu zastavím
a obdivujem, ako sa našli.
ako odovzdali svoj život
viere
a tá im pohltila celé srdce,
myseľ
a napokon celé telo.
vtedy sa zamýšľam
či by nebolo jednoduchšie proste uveriť
a odovzdať sa.
nebolo.
pre mňa nie.
a ak aj niekedy začnem veriť
jediný komu sa odovzdám
budem
ja
sama.
VOCÊ ESTÁ LENDO
z knihy, ktorú nikdy nedopíšem
PoesiaVeNoVaNie pre všetkých, ktorí vedia vnímať. ponorte sa do mojich úprimných spovedí vám, im a hlavne sebe. písaných v kúpeľni, v obývačke, na zemi v kuchyni, v tichých častiach bratislavy a v hlučných častiach dedinky z ktorej pochádzam. jednoducho n...
