ocitla som sa v bezfarebnom údolí.
v mojom období.
z ktorého márne hľadám cestu von.
zdá sa mi, že všetko má len čiernu a bielu.
hroznú a lepšiu.
a všetko medzi tým.
je len bezfarebný dym.
ktorý mi páli oči.
mám otázok milión
no ani jednu nevyslovím.
pretože sa bojím.
bojím sa striktnej odpovede.
aj keď som na ňu pripravená.
pretože v tomto údolí.
je jediná.
dlhú dobu mám už hradbu vybudovanú
pred záplavou.
no posledný čas sú vlny silnejšie.
neviem koľko im ešte odolám.
koľko nárazov ešte zdolám.
som na to zvyknutá.
žiť v tieni.
nevyhovuje mi to.
ale žijem si tu v mieri.
keď sa už bude voda liať po púšti,
ktorú tak dlho ochraňujem.
zlyhám.
zlyhám?
v mojom čierno bielom svete.
zomriem.
od žiaľu, bolesti a slabosti.
od strachu, že sa farby budú musieť zamiešať.
ESTÁS LEYENDO
z knihy, ktorú nikdy nedopíšem
PoesíaVeNoVaNie pre všetkých, ktorí vedia vnímať. ponorte sa do mojich úprimných spovedí vám, im a hlavne sebe. písaných v kúpeľni, v obývačke, na zemi v kuchyni, v tichých častiach bratislavy a v hlučných častiach dedinky z ktorej pochádzam. jednoducho n...
