z knihy, ktorú nikdy nedopíšem

pre seba

ahoj.
viem, že schovávame veľa otázok
a čím viac otázok
tým menej odpovedí.

občas ťa žiadam, aby si nám povedala
všetko hneď,
ale keď si vymeníme úlohy
som oveľa viac stratená ako ty.

či to má význam?
netuším.
ale pokúsim sa aspoň spísať
pre a proti.

viem, že ťa to väzní.
či je to náhoda?
nemyslím si.
osud?
možno.
môžeme zato my?
áno.                             

schopnosť brať zodpovednosť za situáciu, v ktorej sa pravé nachádzame je krásna aj keď nám nie je krásne.

či to chýba aj mne?
ani nevieš ako.

občas sa do teba bojím ponoriť,
pretože vo mne prebúdzaš
tie najlepšie a zároveň najhoršie
časti mňa.

možno sa im len naozaj bojím čeliť.
si ja takže sa bojím seba?

môžeš mi sľúbiť, že ich sa
už nebudeme klamať?
viem čo by si povedala keby ťa teraz počúvam.

viem, že to zvládnem.
budeš na mňa hrdá.
ale teraz už naozaj nevládzem písať.

Svoja N.