tá žena v zrkadle
mi ani za svet neporadí.
rozprávam jej príbehy no ona
stále iba mlčí.
odpovedať sa jej neráči.
no ja viem, že si tam.
viem, že si tam
tak sa už konečne ukáž nám.
ticho.
rozprávam do vetra.
naozaj som podľa teba
taká trápna?
tak fajn.
mlč si.
ja si klakíňam
a pomaly zaspím.
ESTÁS LEYENDO
z knihy, ktorú nikdy nedopíšem
PoesíaVeNoVaNie pre všetkých, ktorí vedia vnímať. ponorte sa do mojich úprimných spovedí vám, im a hlavne sebe. písaných v kúpeľni, v obývačke, na zemi v kuchyni, v tichých častiach bratislavy a v hlučných častiach dedinky z ktorej pochádzam. jednoducho n...
