počkaaaaj.
utekám.
viem mám chodiť včas
prepááč.
ja sa snažím zlepšiť.
na poslednú chvíľu naskočím
zas bez lístka.
ako inak.
sadnem si niekam bez ľudí
dnes nie je tak plno,
ale aj tak mi začína byť
plano.
našťastie už len dve zastávky.
milujem architektúru
tejto električky.
napĺňa ma jej stará energia
a sprejom napísana otázka nad oknom.
verím, že raz ma naplní aj odpoveď na ňu.
YOU ARE READING
z knihy, ktorú nikdy nedopíšem
PoetryVeNoVaNie pre všetkých, ktorí vedia vnímať. ponorte sa do mojich úprimných spovedí vám, im a hlavne sebe. písaných v kúpeľni, v obývačke, na zemi v kuchyni, v tichých častiach bratislavy a v hlučných častiach dedinky z ktorej pochádzam. jednoducho n...
