ahoj.
túto správu píšem už niekoľký raz.
neviem čo od nej očakávam ani
o čom vlastne je.
a aj keď pri tvojom mene
nie je písaná prvýkrát. táto je iná.
už bolí menej.
menej ako bolela včera.
pred hodinou.
dokonca menej ako keď som ju
začala písať.
všetky písmená, ktoré odošlem sú a boli úprimné. možno práve to je chyba.
vedela som, že to asi nebude trvať
donekonečna ale nečakala som to
tak rýchlo.
občas si prajem zistiť čo sa stalo. a občas to chcem len všetko vymazať a zabudnúť.
ale keby zabudnem nato zabudnem na teba
a to nechcem. asi. ty mi zato stojíš. asi. sľubujem, že túto správu odošlem.
ale ešte nie dnes.
pokým sa staneš jej divákom aspoň zistím čo vlastne chcem. možno.
ale keď ju už dostaneš a na tvojom displeji bude moje meno.
budem chcieť odpovede.
budem chcieť viac ako doteraz.
YOU ARE READING
z knihy, ktorú nikdy nedopíšem
PoetryVeNoVaNie pre všetkých, ktorí vedia vnímať. ponorte sa do mojich úprimných spovedí vám, im a hlavne sebe. písaných v kúpeľni, v obývačke, na zemi v kuchyni, v tichých častiach bratislavy a v hlučných častiach dedinky z ktorej pochádzam. jednoducho n...
