pokušenie

9. útek

Pohľad Viki:

Počas toho ako cvičil som vymyslela plán. Ale aby mi vyšiel musím sa správať ako Silvia, štetka bez citov. Bála som sa, ale keď chcem aby mi to vyšlo, musím sa prekonať. V sprche mi prišiel najvhodnejší čas. Bozkávali sme sa. Moje vnútorné, bojazlivé dievča sa toho bálo, ale musela som sa prekonať. V sprche som ho spravila. Bol naozaj prekvapený. Na obede sa na mňa celý čas usmieval a to znamenalo že môj plán zatiaľ vychádza. 

,,Čo by si dnes chcela robiť?" spýtal sa ma.

,,Čo keby sme sa išli niekde prejsť a ukázať mi to tu a potom,  po prechádzke by sme si dali ďalšie kolá?" dúfala som že povie áno.

,,Hmm, to znie lákavo" 

,,Prosiiiim" poprosila som.

,,Neviem nepočul som." naozaj chce aby som to zopakovala? Teraz mu poviem niečo čo ho asi aj zaskočí.

,,Prosiim ocko," ešte som ku tomu pridala psie oči.

,,Tak dobre maličká, pôjdeme, ale upozorňujem ťa že keď mi utečieš tak si ma neželaj!" povedala a ja som vo svojom vnútri kričala radosťou.

,,Dobre, neboj" 

..................

,,Tak pod maličká, ideme" poobede na mňa zavolal. Keď sme boli už pri bráne, rozmýšľala som kde by som mu utiekla. Netrvalo dlho a našla som dobré miesto na útek. Boli sme niekde v parku, kúpil mi zmrzlinu a môj plán zatiaľ vychádzal. 

,,Do kelu, prosím chod rýchlo pre servítok lebo sa mi roztečie zmrzlina" povedala som rýchlo a vo vnútri som sa modlila aby išiel.

,,Áno hneď som tu maličká" čakala som až keď bude ďalej aby som mohla utiecť. Bol už niekde v strede cesty a prišla vhodná chvíľa utiecť. Neváhala som ani trošku. Zmrzlinu som hodila do koša a rozbehla sa preč. Utekala som dobrých päť minút a ocitla som sa niekde v meste v dave ľudí. Bola som fakt zadýchaná ale nedala som to na sebe vidno. 

Nemôže sa mi podarilo utiecť! Bola som taká šťastná, konečne sa cítim voľná. 

Išla som do jedného hotelu. Silvia, ešte skôr ako ma predala ma naučila pár vecí, napríklad ako ukradnúť nejakú veci, napríklad ako som ukradla Alexisovi s peňaženky peniaze. Len tak náhodou si ju nechal v aute keď som ho čakala v aute keď sme išli na tu prechádzku. Bola som vďačná že ma toto Silvia naučila.   Išla som do najbližšieho hotela. Vošla som a išla na recepciu. Bola tam pekná a milá pani vo výborných rokoch.

,,Dobrý deň slečna, ako poslúžim?" prihovorila sa ja som dostala strach že to nevyjde. 

,,Dobrý deň, ja som si prišla kúpiť izbu pre jedného na jednu noc, je nejaká voľná?" opýtala som sa. 

,,Áno máme a mohla by som poprosiť tvoj občiansky preukaz alebo aspoň meno?" Začala som sa triasť.

,,Viktória Rodriguez" použila som otcove priezvisko. Pani zostala na mňa prekvapene pozerať.

,,A môžem vedieť koľko máš rokov?" opýtala sa ma.

,,Tento rok mi bude osemnásť" povedala som.

,,Aha jasné. Takže je tu voľná izba na druhom poschodí číslo 342. Budete platiť v hotovosti alebo kartou?" spýtala sa ma a ja som si vydýchla.

,,V hotovosti prosím" povedala som a podala jej peniaze. Ona mi podala kartu od izby a odišla.

Vošla som do izby, zavrela som dvere a ľahla si na posteľ. Nemôžem uveriť že sa to podarilo. 

Rozhliadla som sa po izbe. Bola pekná. Chvíľu som sa ešte rozhliadala po izbe a potom si išla znovu ľahnúť a pustiť telku.

.............

Asi po hodine pozerania som sa rozhodla že pôjdem spať lebo som bola naozaj unavená. Ani neviem ako, ale zaspala som.

Zaspala som a zobudila sa až na druhý deň. Ráno som sa zobudila a hneď oproti mne sedel on......