pokušenie

15. Krásny deň

Sebastian

Ráno som sa zobudil na teplé lúče slnka ktoré dopadali na moju tvár. Hneď ako som sa zobudil musel som myslieť na Viki, stále ju mám v hlave. Spomenul som si na včerajšok ako som jej zavolal doktorov nech ju prídu vyšetriť. Vedel som že na mňa bude nahnevaná ale musel som vedieť že je v poriadku. Doktor mi oznámil že jej nič nie je Iba na tie modrinu ale tie časom zmiznú. Rozhodol som sa že sa pôjdem opláchnuť a naraňajkovať. Presne o 8:00 mi zaklopala na dvere slúžka nech sa idem najesť. Keď som prišiel do jedálne, prekvapivo tam nikto nebol. Spomenul som si že otec musel ísť niečo vybavovať a neviem kedy príde. Keď som už skoro dojedol, prišla Viki. Bola rozospatá a mala na sebe dlhšie tričko a kraťasy. Bola taká krásna a sexy. Niektorí chalani by s ňou už strávili noc ale ja nie som taký. Nie som ako Alexis a iný mafiáni. Otec ma vychoval dobre a na to som hrdý. Išlo mi už čosi na 21 a otec mi stále pílil hlavou nech si nájdem dievča. Hľadal som ale žiadna nebola tá správna. Čakám na pravú lásku a s Viki mám pocit že ona je to šťastie ktoré má byť somnou. Bol som u otca len na par dní a dnes idem domov a zoberiem aj Viki. Som rád že je v poriadku a že už mi otec nepíli uši s dievčatami.

,,Dobré ranko" pozdravil som ju.

,, Dobré " Rozospato ma pozdravila.

,, Ako si sa vyspala?" Opýtal som sa aby tu nebolo také ticho.

,,V pohode" odpovedala a mi a videl som že ešte spí.

,,Kde je tvoj otec?"

,,Musel ísť niečo vybaviť a netuším kedy príde" Strácal som sa v jej tmavo modrých očiach. Bolo ako more, veľké a modré.

,,A čo budeme dnes robiť?" Spýtala sa ma počas toho ako si kázala ma chleba maslo.

,,Čo by si chcela?" Vyzvedal som.

,,Spať" usmial som sa. Ona len akoby bez duše sa pozerala do taniera. Pravdepodobne bola stále nahnevaná ma včerajšok.

,,Môžeš si ešte zdriemnuť ak chceš ale poobede idem domov a ty ideš somnou a ak chceš môžeme ísť do mesta." Navrhol som.

,,Ty nebývaš tu?" Konečne sa na mňa pozrela.

,,Nie, už tu nebývam. Mám už vlastný dom, toto je otcov a ja som tu bol len na par dní. Takže? Súhlasíš s programom na dnes?" Spýtal som sa ešte raz aby som mal jasno.

,,Hej môže byť" prilívla hlavou na súhlas a ďalej jedla.

Fajn tak ka pošlem za tebou poobede Vanesu nech ťa zavedie do garáže. A tvoje veci odvezú ku mne domov." Dojedol som posledný kúsok a pozrel sa posledný krát na ňu.

,,Dobre" odsekla a mne nevenovala ani očkom.

Odišiel som s jedálne a odišiel do otcovej pracovne vyplniť nejaké papiere. Tie papiere boli na dobré dve hodiny keďže ich bolo extrémne veľa. Po dvoch hodinách za stolom som išiel do kuchyne si spraviť kávu. Počas pití kávy som stretol Vanesu a povedal jej nech ide povedať Viki že sa ma ísť obliecť. Ja som sa išiel tiež obliecť. Zobral som si čierne rifle, biele obtiahnuté tričko a čiernu koženku. Do mesta som mal v pláne ísť na motorke pretože na motorke som sem aj prišiel.

Išiel som do garáže po motorku a nachystať prilby. Počul som ako sa dvere otvárali a moje oči zastavili na krásnej postave v nich. Stála tam V šatách nad kolena, boli voľné a na sebe mala čiernu bundu podobné ako mám ja. Na tvári mala prekvapený výraz.

,,Poď sem, čo tam tak stojíš" neváhala a okamžite prišla ku mne.

,, takže do mesta ideme na tejto kráska?" Opýtala sa ma a stále Nestrácala oči s mojej motorky.

,,Áno"

,,Superrr" konečne som mohol byt svedkom jej krásneho úsmevu.

Dal som jej do ruky prilbu a ona si ju dala na hlavu. Ja som si tiež nasadil prilbu, sadol som si na motorku a ona si sadla za mňa, jemne ma chytila okolo pása s mňa prepadla príjemná bolesť bruchu.  Otvorili sa dvere od garáže, ja som naštartoval a išli sme.

V meste sme zastavili na parkovisku kde sme si dali dole prilby a výsadou z motorky.

,,Tak, ako sa ti páčila jazda?" Spýtal som sa.

,,Bola perfektná, Ďakujem."

,,Za málo" bol som rad že ona bola šťastná.

Na námestie sme si išli kúpiť zmrzlinu, po ceste sme sa rozprávali o rôznych veciach. Čo nás baví a čo nie. Takto sme chodili po meste asi dve hodiny.

,,A inak, už si niekedy šoférovala motorku" zvedavo som sa jej spýtal.

,,Nie, ale rada by som"

,,Tak ja ťa to naučím ak chceš" ponúkol som jej.

,,Naozaj?" Prekvapená sa ma spýtala.

,,Že váháš"

,,Ďakujem" zvískla od radosti a pár ľudí sa na nás nechápavo pozerali ale ignoroval som ich.

,,Nemáš začo" nasadili sme si helmy a sadla na motorku. Naštartovala ju a ja som jej hovoril inštrukcie čo ma robiť. Celkom jej to išlo s po asi 15 minútach jazdenia aj trochu zrýchlila.

,,Tu zaboč" zakričal som na ňu. Odbočila rám kde som jej ukázal. Ďalej sme išli po lesnej cestičke. Zastavili sme a zišli s motorky.

,,Išlo ti to" pochválil som ju.

,,Vážne?" Neveriacky sa na mňa pozrela.

,,Vážne"

,,Ďakujem že si ma naučil šoférovať motorku." Poďakovala mi.

,,Rado sa stalo"  obdivoval som jej krásny usmev.

,,A kde to vlastne sme?" Spýtala sa a porozhoiadla sa okolo.

,,Poď za mnou" odložil som helmu a a chytil ju za ruku. Išla poslušne za mnou a ja som ju doviedol ku kraju móla kde bol krásny výhľad na zapadajúce slnko.

,,Wooow" bola prekvapená.

,,Je to pekné že ?"

,,Pekné? Je to nádherne" presne ako ty. Pomyslel som si. Sadli sme si na kraj móla a ďalej sa rozprávali.

,,Ako si toto miesto našiel?" Spýtala sa ma. Lúče slnka dávali krásnu farbu jej modrím očiam.

,,Moja mama ma sem raz zobrala a odftedy si sem chodím vyčistiť hlavu"

,,A kde je teraz tvoja mama?" Vyzvedala. Nad tou otázkou som sa trochu zasekol a zosmutnel.

,,No vieš-, moja mama, no ona zomrela" smutne som povedal.

,,Ako?"

,,Bola v zlom čase ma zlom mieste" odpovedal som jej. Pozrel som sa na ňu a usmial som sa.

,,To ma mrzí" ľutovala ma.

,,To nemusí. Je to už minulosť" ďalej sme sa rozprávali o rôznych veciach. Neviem ako ale ten čas s ňou ubehol ako voda. Potom som ju zobral do jednej reštaurácie kde sme sa najedli. Po jedle sme išli už konečne ku mne domov. Zaparkoval som to do mojej veľkej garáže kde som mal svoje miláčiky.

,,To je tvoj dom?" Neveriacky sa ma spýtala.

,,Hej"

,,A tvoje autá?"

,,Áno"

,,Ty kokos, to je nádhera" rozplivala sa nad autami v garáži. Zrejme mala rada autá.

,,To si nebola ešte bo vnútri" usmial som sa na ňu a otvoril jej dvere. Vošla dnu a neveriacky sa všade pozerala.

,,Máš to tu fakt krásne" pochválila.

,,Ďakujem"

,,Nie, to ja ďakujem za dnešný deň" poďakovala mi s iskričkami v očiach.

,,A ešte nekončí"

,,A čo teraz chceš robiť?" Zvedavo sa ma spýtala.

,,Pod zamnou" chytil som ju za ruku a odviedol.