pokušenie

1.

"A sme tu,, povedala Silvia keď sme zaparkovali pred nový dom.

"Je fajn,, odpovedala som sediac v aute z prekríženými rukami cez prsia a ohromnej nesmelosti sa sťahovať.

"Je fajn? Naozaj? Je úžasný,, jej modré oči svietili od úžasu z nového domu.

"Nemyslím si,,

"Nechápem čo sa ti na ňom nepáči,,

Len som sa na mamu pozrela zo zdvihnutým obočím pretože som jej na to nechcela odpovedať a ničiť jej radosť z tohoto "úžasného" domu.

Dom mal francúzke okná cez ktoré boli vidno biele žalúzie, hnedé drevenné dvere s lesklým náťerom. Dvojposchodový, namalovaný na modro a hnedú strechu.

S veľkou neochotou som otvorila dvere od auta a do nosa ma udrel tvrdý Kanadský vzduch. Presnejšie sme sa nachádzali v Melville ktorý bol asi tri hodiny od Harvey, odkiaľ sme prišli.

Zobrali sme kufre a zaniesli všetky veci do domu. Svoje veci som odniesla do mojej izby. Nechcelo sa mi vôbec vybalovať a tak som len položila kufre na drevenú podlahu ktorá pri každom mojom pohybe zavŕzgala a hodila sa na starú posteľ. Matrac bol slušne príjemný no nebol to však žiadny luxus, izba však bola priestranná a steny desivo biele.

Hodnú chvíľu som ležala a premýšľala nad všetkým čo sa doposiaľ stalo a čo bude ďalej. Všetko sa udialo tak rýchlo. Extrémne. Otcova smrť. Strata blízskych. Sťahovanie. Unavovala ma samotná existencia.

"Vikii! Čo robíš ?,, vo dverách sa zjavila mama. Krátke blond vlasy takmer po plecia mala strapaté a modré oči civeli nechápavo na mňa.

"Ležím v myšlienkach,,

"Zasa? Choď sa radšej poobzerať po okolí, možno nájdeš nejakých teenagerov v tvojom veku s ktorými zabudneš na ležanie v myšlienkach.,, Prevrátila som oči a posadila sa na posteľ.

"A načo ? Aby sme sa zas o nejaký čas sťahovali a nechala ich tu tak isto ako som nechala svojich kamarátov v Harvey?,, uvedomujem si že som sa správala drzo ale odvtedy čo ma na silu zobrala od mojich starkých, tak som sa s ňou inak baviť ani nemohla.

"Prosím, pomôže ti to,, vyvalila na mňa psie oči.

"Dobre. Idem.,, postavila som sa z postele, zobrala si mikinu z kufra a prešla okolo mami až ku vchodovým dverám, ktoré som za sebou zabuchla.

.....

"Dávaj pozor dievča! Raz narazíš do niekoho do koho by si nemala a olutuješ že si sa narodila."

Nechápavo som sa pozrela na staršieho pána do ktorého som omylom narazila počas cesty. Jeho poznámka mi však nedávala zmysel a radšej som sa s tým už viac nezapodievala a pokračovala som do obchodu.

V obchode som si kúpila niečo na ukojenie môjho hladu a išla do miestneho parku v ktorom som si sadla na lavičku. Ani som si však nevšimla že si ku mne prisadlo plavovlasé dievča.

"Ahoj ty si nová?,, pozrela som sa do jej krásnych gaštanovo hnedých očí ktoré boli naozaj úchvatne.

"Áno, teraz som sa s našimi prisťahovala,, trochu som zaklamala, nemala som totiž v pláne rozprávať jej celý môj príbeh.

"To je výborne. Mimochodom, som Sarah a ty?,, prekvapila ma jej prítulnosť ku mne.

"Ja som Viki, teší ma,, milo som sa na ňu usmiala.

,,Chodíš ešte do školy však?, vypadáš totiž tak na 17, okolo môjho veku"

,,Áno, som druháčka"

,,Aj ja. Prečo ste sa s rodičmi presťahovali tak zrazu, a na konci školského roka, ak ti nevadí odpovedať?" Sarah bola fakt sympatická ale na moje pomery strašne zvedavá a kamarátska.

,,Ja ani neviem,, mykla som s plecami a vrátila jej milý úsmev.

,,A odkiaľ ste prišli inak?" V jej hlase bolo počuť jej Kanadský prízvuk ktorý sa mi moc nepáčil.

,,Z Harvey" s povzdychom som sa otočila a ďalej pozerala na ľudí okolo nás.

,,Aha, tak to vôbec netuším kde je." Pravdepodobne vycítila to že som sa s ňou moc nechcela baviť a tak sa somnou rozlúčila a na lavičke som ostala sedieť do večera.